* 11.10.1948

Roku 1967 ukončil maturitou štúdium v Ženijnom technickom učilišti v Bratislave a následne sa stal poslucháčom Vojenského železničného učilišťa vo Valašskom Meziříčí. Po jeho absolvovaní v roku 1970 bol prijatý za dôstojníka z povolania v hodnosti poručíka. Potom vykonával funkciu veliteľa železničnej mostnej čaty a od 17.5. 1972 funkciu veliteľa železničnej mostnej roty v 19. železničnom mostnom prápore v Spišskej Novej Vsi.

Dňa 1.8. 1974 bol povýšený do hodnosti nadporučíka. V septembri 1976 bol vyslaný na interné štúdium na Vojenskú fakultu Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline, študijný odbor stavba a obnova železníc.

K 1.5. 1979 ho povýšili do hodnosti kapitána.

Po skončení štúdia bol v auguste 1980 ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa

19. železničného mostného práporu v jeho pôvodnej posádke. Počas výkonu týchto funkcií bol 1.5. 1982 povýšený do hodnosti majora a 1.5. 1986 do hodnosti podplukovníka.

Od 14.8. 1987 vykonával funkciu zástupcu veliteľa 11. železničnej brigády vo Valašskom Meziříčí a od 17.1. 1989 bol poverený výkonom funkcie jej veliteľa.

V roku 1990 absolvoval zdokonaľovacie štúdium na Vojenskej akadémii tyla a dopravy v Leningrade (ZSSR). Po jeho skončení bol v decembri poverený dočasným výkonom funkcie veliteľa Vojenskej strednej školy dopravnej vo Valašskom Meziříčí a v septembri 1992 dočasným výkonom funkcie náčelníka štábu veliteľstva Školiacej a výcvikovej základne železničného vojska v tejto posádke.

V čase delenia čs. federálnej armády a vzniku železničného vojska samostatnej Slovenskej republiky bol 8.12. 1992 ustanovený do funkcie veliteľa81. Železničnej brigády v Liptovskom Mikuláši.

Od 1.1. 1993 pokračoval v jej výkone v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde SR.

V rokoch 1994-1995 pôsobil v mierovej misii OSN UN na území bývalej Juhoslávie.

Po návrate z misie v roku 1995 do 31.12. 1998 opäť vykonával funkciu veliteľa 81. železničnej brigády.

K 1.5. 1997 bol povýšený do hodnosti plukovníka. Dňom 1.1. 1999 bol ustanovený do funkcie veliteľa Železničného vojska Ministerstva dopravy, pôšt a komunikácií SR a 1.9. 2000 ho prezident SR vymenoval do hodnosti generálmajora.

Po transformácii železničného vojska na rozpočtovú organizáciu s názvom Technická ochrana a obnova železníc SR bol k 31.12. 2002 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka Ozbrojených síl SR a nasledujúcim dňom preložený do zálohy.

Generálmajor Ing. Ján Podhora je ženatý a žije v obci Svederník, okres Žilina.

Členom Klubu generálov Slovenskej republiky je od roku 2006.

Vyznamenania

Za službu vlasti – 1979,   Za zásluhy o obranu vlasti – 1984,   Medaila OSN za službu v UN-PROFOR I. st. – 1995,   Medaila OSN za službu v UN-PROFOR II. – 1995,   Medaila OSN za službu v UN-PROFOR V. st. – 1995,   Za službu v mierových misiách Armády SR I. st. – 1995,   Za vernosť ozbrojeným silám SR III. st. – 2006,   Pamätná medaila ministra obrany SR III. st. – 2002,   Medaila Milana Rastislava Štefánika I. st. – 2002,   Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR),  

« späť