Náš priateľ a sympatizant Klubu plk.v.v. Stanislaw Wojcik v rámci našich vojenských historických ciest pripravil pre nás tematicky veľmi zaujímavú aktivitu. Na jej príprave sme spoločne pracovali už od začiatku roku, oslovili sme s ponukou členov a sympatizantov Klubu, vyberali sme termín a pamätihodnosti. Zhodli sme sa, že cieľom cesty bude vychýrené tzv. „Poľské trojmestie – Gdyňa, Sopot, Gdansk“. Výber nám uľahčila skutočnosť, že na letisko Gdansk lieta z Bratislavy letecká linka viackrát týždenne.
Cestu sme začali v sobotu 19. septembra 2026 odletom z Bratislavy. Na Letisku v Gdansku nás privítal Stanislav s manželkou Mirkou. Presunuli sme sa do hotela v Sopote a po krátkom ubytovaní sme vyrazili na prehliadku tohto veľmi populárneho kúpeľného mestečka, ktoré je okrem iného známe svojou viac ako 4 kilometre dlhou plážou. Táto piesočnatá pláž sa tiahne pozdĺž celého pobrežia mesta a jej šírka sa pohybuje od 20 do 200 metrov. Súčasťou je aj známe a najdlhšie drevené mólo v Európe, ktoré meria vyše 500 metrov.
Na druhý deň 20. septembra sme išli do Gdyne. Gdyňa je mesto vybudované v medzivojnovom období. Okrem prístavu tam nie je veľa pamätihodností, je to typické moderné prímorské mesto. Prehliadku sme začali v Múzeu vojnového námorníctva. Program zahŕňal návštevu lode ORP „Błyskawica“ (ktorá slúžila počas druhej svetovej vojny a ktorú Briti následne vrátili Poľsku) a ponorky ORP „Sokół“ (triedy Kobben) umiestnenej na súši pri Prezidentskom móle, ako aj prehliadku múzejnej expozície. Pre nás suchozemcov to bolo zaujímavé aj preto, že sme mali veľmi odborný výklad od pracovníkov múzea samozrejme doplňovaný pánom plukovníkom Wojcikom. V centre mesta sme sa naobedovali a vlakom sa vrátili do Sopot. Opäť sme si prehliadli mesto, tentoraz počas dňa a s dažďom. Pršalo nám počas celého pobytu na rozdiel od Slovenska pravidelne, ale dokázali sme si program prispôsobiť. Boli sme pozrieť i na známy Sopotský amfiteáter „Opera Leśna“, kde sa dodnes konajú spevácke súťaže.
Tretí deň 21. septembra sme s prenajatým mikrobusom vyrazili do Gdanska na Westerplatte. Bitka pri Westerplatte odohrávajúca sa od 1. do 7. septembra 1939 bola prvá bitka v druhej svetovej vojne v Európe. Poľská vojenská posádka na Westerplatte sa skladala iba zo 182 vojakov a 30 civilných pracovníkov (väčšinou bývalých vojakov), títo však vydržali 7 dní osamote odrážať nemecké pozemné, námorné aj letecké útoky. Obrana Westerplatte pred nepriateľskou presilou bola pre brániacich sa Poliakov na iných miestach veľkou inšpiráciu a je ňou dodnes. Stretli sme tu množstvo návštevníkov, študentov a dokonca prváčikovia základnej školy tu skladali slávnostný sľub. K monumentálnemu pamätníku vysokému 25 metrov sme v piete položili kyticu. Celý areál bývalého vojenského tranzitného skladu na Westerplatte je voľne prístupný. V strážnici č. 1 je vybudované malé múzeum. Nachádza sa tu i cintorín obrancov Westerplatte. Tam boli v roku 1971 prevezené z Talianska aj ostatky veliteľa obrany na Westerplatte – majora Henryka Sucharského.
Zážitkom bola cesta pirátskou loďou z pamätníka do centra do Starého mesta a prehliadka rozľahlého prístavu, plného ruchu, výstavby a obrovských lodí. Centrum Gdanska stojí za návštevu, zvlášť keď sme mohli porovnávať, ako mesto vyzerá dnes a ako bolo zničené po 2. svetovej vojne. Navštívili sme mestskú Baziliku, Palác Artuša, mestské brány, Katovňu, prechádzali sa po úzkych uličkách medzi množstvom pouličných predajcov šperkov z jantáru. Zážitkom bol i obed, ktorý nám Stanislaw zorganizoval v štýlovej historickej reštaurácii „Salon Gdanski“. Krajinu sme spoznávali i podvečer pri návrate vlakom do hotela.
Štvrtý deň 22. september bol venovaný návšteve hradu Malbork. Cesta bola pohodlná prenajatým mikrobusom, za 90 minút sme sa dostali k tomuto známemu hradu Rádu nemeckých rytierov. Rád nemeckých rytierov začal stavať hrad asi v roku 1274, ako stredisko výbojov proti pohanským Prusom. V roku 1309 presídlil do Malborku veľmajster rádu nemeckých rytierov z Milána a odvtedy sa stal Malbork trvalým sídlom veľmajstrov Rádu nemeckých rytierov. Začalo sa s prestavbami a prístavbami pôvodného hradu, ktorý pomenovali horným hradom. Základom hradného komplexu sa stal tzv. prostredný hrad a okrem neho pribudlo aj rozsiahle predhradie. Tvrdza veľmajstra nebola dobytá počas obliehania poľsko-litovskými vojskami pod vedením kráľa Vladislava II. Jagela po bitke pri Grünwalde v roku 1410. Počas trinásťročnej vojny v roku 1456 sa vzbúrili námezdní žoldnieri rytierskeho rádu, zmocnili sa hradu aj mesta a o rok ho predali. Hrad kúpil kráľ Kazimír IV. Jagelovský. V poľských rukách ostal Malbork až do delenia Poľska v roku 1772. V tom čase došlo k posilneniu poľského obyvateľstva v meste a začiatkom 18. storočia tu sídlil kratší čas aj poľský kráľ Stanislav I. Leszczyński. Hrad bol poškodený počas vojen so Švédskom, delenia Poľska a Napoleonských vojen, preto ho rekonštruovali od roku 1817. Od roku 1877 bol hrad znovu rekonštruovaný, práce pokračovali až do roku 1945, kedy bol silno poškodený počas bojov o mesto. Rekonštrukcia prebieha dodnes. Prehliadka trvala skoro 4 hodiny.
V posledný deň 23. septembra sme ráno mali iba krátky čas na prechádzku po pláži a rozlúčku s Baltickým morom. Už po deviatej hodine sme sa museli presunúť na letisko. Bolo za nami úžasných päť dní spojených s príjemnými spoločníkmi. Stanislaw a jeho pani manželka Mirka pripravili skvelý program a po celý pobyt nás zahŕňali množstvom historických podrobností.
Cesty sa zúčastnili genpor.v.v. Ing. Peter Vojtek, gen.v.v. JUDr. Alexander Nejedlý, PhD., genmjr.v.v. Ing. Juraj Baránek, gen.v.v. Ing. Milan Ivan spolu s manželkami a partnerkami.
„Ďakujeme veľmi pekne a tešíme sa na budúce stretnutia!“
