Kde je sociálny pes zakopaný
1. Júl 2012,
swaynes, Nezaradené,
Sociálny systém je zabezpečovaný z dvoch základných,
principiálne identických zdrojov. Obidva tieto zdroje sú legitímne a ich
legitimita bola inštitucionálne nadstavená, nebola nikým a ničím vynútená.
Tieto systémy sa navzájom neprekrývajú, nie je možnosť indivuálne a svojvoľne
sa rozhodnúť kto v ktorom systéme bude zaradený, a preto by mala byť
zachovaná ich rovnocennosť, aby zúčastnení v jednom systéme neboli zvýhodňovaní
a zúčastnení v druhom systéme znevýhodňovaní. Jedná sa o systém sociálneho
zabezpečenia sociálnej poisťovne a o systém zabezpečenia bezpečnostných a
záchranných zložiek, nazývaný výsluhový. Oba tieto systémy, nezávisle jeden na
druhom okrem iného zabezpečujú oprávneným výplatu dôchodkových dávok, ktoré
podľa typu systému sú:
– starobné (predčasné) alebo výsluhové dôchodky
Poznámka: v oboch systémoch je možnosť vyplácania týchto
dôchodkov pred dovŕšením 62 rokov veku, teda ešte v produktívnom veku
poberateľa dávky, po dosiahnutí tejto vekovej hranice je výsluhový dôchodok pre
jeho poberateľa plnohodnotným ekvivalentom starobného dôchodku, takže nie je
možné, aby sa k poberateľom týchto dávok pristupovalo rozdielne.
– invalidný alebo invalidný výsluhový dôchodok
Poznámka: v oboch systémoch sa vypláca tým, ktorý z
rôznych príčin boli uznaní za invalidných v dôsledku čoho im vznikol nárok na
tento typ dávky, invalidita toho istého rozsahu je identická a nie je možné,
aby sa k poberateľom týchto dávok pristupovalo rozdielne.
– vdovský alebo vdovský výsluhový dôchodok
– vdovecký alebo vdovecký výsluhový dôchodok
– sirotský alebo sirotský výsluhový dôchodok
Poznámka: v oboch systémoch sa vyplácajú oprávneným
pozostalým po zosnulom, vdova, vdovec alebo sirota je vždy a za každých
okolností vdova, vdovec alebo sirota a nie je možné, aby sa k poberateľom
týchto dávok pristupovalo rozdielne.
Každý príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru,
Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície,
colník a profesionálny vojak počas
svojej aktívnej služby musel prispievať práve do systému zabezpečenia
bezpečnostných a záchranných zložiek, z ktorého jemu alebo oprávneným
osobám mala byť v prípade legitímneho vzniku nároku vyplácaná niektorá
z výsluhových dávok. Príslušníkom vyššie uvedených zložiek nebolo
umožnené rozhodnúť sa do ktorého systému bude prispievať a preto by nemali byť
sociálne znevýhodňovaní a diskriminovaní oproti tým, ktorí prispievali a tiež
neprispievali do systému sociálneho zabezpečenia sociálnej poisťovne.
Trestom pre tých, ktorí boli nútení prispievať do systému zabezpečenia
bezpečnostných a záchranných zložiek je, že ich dávky, len preto, že sú
výsluhové nebudú valorizované a do budúcna sa uvažuje aj o ich retroaktívnom (spôsobom
meniacim a rušiacim vzťahy riešené predchádzajúcimi normami a vstupovaním do už
existujúcich vzťahov) zdanení alebo
krátení iným spôsobom, ktorý má naplniť deficitné účty, z ktorých sú
vyplácané, pričom tieto opatrenia sa neuplatňujú v systéme sociálneho
zabezpečenia sociálnej poisťovne, ktorej účty tiež nie sú práve prebytkové.
Valorizácia výsluhových dávok
napr. profesionálnych vojakov sa donedávna
určovala príslušným percentom rastu
priemerného služobného príjmu zisteného za predchádzajúci kalendárny rok. V
momente, ako sa zistilo, že rast priemerného služobného príjmu je vysoký,
valorizácia sa zmenila a valorizovalo sa v závislosti od priemerného
medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom
Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva;
výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento
určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských
cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v
hospodárstve Slovenskej republiky. Následne,
len niečo viac ako po roku, sa zistilo, že s ohľadom na aktuálny stav,
kedy je percento rastu priemerného služobného príjmu nižšie, ako priemerný
medziročný rast spotrebiteľských cien a medziročný rast priemernej mzdy v
hospodárstve bude predsa len výhodnejšie valorizovať podľa rastu priemerného služobného
príjmu. Som neskutočne zvedavý, čo bude, ak sa v priebehu roka ukáže, že
percento rastu služobného príjmu bolo opäť vysoké. Systém je totiž nadstavený tak, že postihuje, znevýhodňuje a
diskriminuje len určitú sociálnu skupinu. Parametre valorizujúce identické
dávky v systéme sociálnej poisťovne sú nezameniteľné a zásadne progresívne nie
preto, aby bol zabezpečený rast dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou (je
dostatok prostriedkov, ako takýto stav zmeniť a je to len otázka času a vôle kompetentných),
ale preto, aby bol zabezpečený rast mzdového ohodnotenia všetkých tých, ktorým
sa mzda týmto spôsobom upravuje. A všetci dobre vieme o koho sa jedná.
Zdaňovanie alebo krátenie výsluhových dávok iným spôsobom s odôvodnením,
že sa tak deje aj v iných európskych krajinách a časť ich poberateľov je v progresívnom veku má za určitých okolností svoje opodstatnenie. Avšak tak, ako je snaha toto opatrenia aplikovať do praxe opäť
postihuje, znevýhodňuje a diskriminuje len jednu sociálnu skupinu.
Zastavenie valorizácie postihuje všetkých poberateľov výsluhových dávok,
vrátane tých nad 62 rokov veku, majúcich štatút starobného dôchodcu, výsluhové
vdovy a siroty, ktorých spoločenské postavenie a hodnota nemôžu byť
degradované len preto, že sú pozostalými tých, ktorí zahynuli napr. pri
leteckom nešťastí v Maďarsku v roku 2006 a nie tých, ktorí možno aj pod
vplyvom alkoholu prišli o život na stavbách alebo za volantom so záverom,
že sa jednalo o rozsiahli infarkt myokardu,… Zdaňovanie alebo krátenie výsluhových dávok iným spôsobom či už
postihne všetkých ich poberateľov alebo len časť, napríklad tých v progresívnom
veku, t.j. aktuálne do 62 rokov ak nie je v rozpore s ústavou je minimálne
nesystémové a nemorálne a osobne si myslím, že za určitých okolností a
pri vylúčení retroaktivity (nie je
možné meniť podmienky tým, ktorí už vstúpili a už vôbec nie tým, ktorí
vystúpili, podmienky je možné nadstaviť
tak, aby sa týkali len tých, ktorí budú vstupovať) by mohlo byť akceptovateľné u tých,
ktorí zároveň poberajú dávku a pracujú. V opačnom prípade,
by dôchodky museli byť zdaňované alebo krátené iným spôsobom celoplošne, bez
ohľadu na to, z ktorého systému sú vyplácané.
Aj pracujúci 55 ročný baník na dôchodku vyplácanom zo
systému sociálneho zabezpečenia sociálnej poisťovne je v progresívnom
veku. Dávky, ktoré sa budú za určitých podmienok zdaňovať alebo krátiť iným
spôsobom v systéme výsluhového zabezpečenia sa musia za tých istých podmienok,
podľa zásady rovnosti a spravodlivosti, zdaňovať alebo krátiť iným spôsobom aj v
systéme sociálnej poisťovne. V
krajinách, kde sú dôchodky zdaňované, sa tak deje celoplošne, takéto opatrenia
sa neaplikujú len na úzku, konkrétnu skupinu.
V tejto súvislosti mi však nedá poukázať na scestnosť
takéhoto argumentu. Pokiaľ priemerný dôchodok v Luxembursku je 3.426 EUR, v Holandsku
2.693 EUR, vo Fínsku 2.666 EUR, v Belgicku 2.099 EUR, dokonca v Grécku 1.636
EUR,… na Slovensku je to 311 EUR. Priemerný dôchodok v Luxembursku je v
porovnaní so Slovenskom viac ako jedenásť násobný.
Každý pracujúci výsluhový dôchodca prispieva formou
odvodov (aktuálne min. 112,66 EUR, s perspektívou zvýšenia o min. 23 EUR) do
systému sociálnej poisťovne, pričom z
tohto systému nikdy nič nedostane. Každý pracujúci výsluhový
dôchodca sporiaci si v II. dôchodkovom pilieri, odkiaľ ak tieto prostriedky
nedostane môžu byť nateraz aspoň predmetom dedenia opäť nič nedostane, lebo
pomerná časť prostriedkov sa v dôsledku zníženia z 9 na 4% presunie do I.
dôchodkového piliera, prípadne tí, ktorí si sporia málo (týka sa to práve
výsluhových dôchodcov) budú musieť II. pilier definitívne opustiť. Každý
pracujúci výsluhový dôchodca si povinne musí v systéme sociálnej poisťovne ako
súčasť odvodu platiť poistenie pre prípad invalidity, pričom ani v
prípade invalidity zo systému nič nedostane. Každý pracujúci výsluhový dôchodca
platí zvýšenú daň z príjmu, nakoľko si nemôže uplatniť odpočítateľnú položku na
daňovníka, ktorá aktuálne predstavuje čiastku 4.025,70 EUR. Každý výsluhový
dôchodca je niekoľkonásobne postihnutý tým že poberá dávku zo systému
zabezpečenia bezpečnostných a záchranných zložiek, ktorá sa nazýva
výsluhová. Je aspoň čiastočne takýmto spôsobom postihnutá nejaká iná
kategória dôchodcov?
Ústava SR, čl. 12:
Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej
republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a
náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Ústava SR, čl. 19:
Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti.
Ústava SR, čl. 46:
Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie
byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Ak v súlade s prijatými opatreniami, postihujúcimi
výlučne poberateľov dávok zo systému výsluhového zabezpečenia a to retroaktívne, je
na základe sociálneho pôvodu diskriminácia prípustná nemalo by byť v rozpore s
ústavou robiť rozdiely pri odmeňovaní poslancov napr. podľa ich národnosti,
pohlavia, či vierovyznania a náboženského presvedčenia. Nemal by byť problém
diferencovať sociálne zabezpečenie prezidenta po skončení jeho funkčného
obdobia podľa toho, či bol vo funkcii jedno alebo dve obdobia,…
Stalo sa už slovenským folklórom označovať príslušníkov
Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby,
Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov za
príživníkov, parazitov a darmožráčov, ktorí nič nerobia, nevytvárajú žiadne
hodnoty. O tom, ako a aké hodnoty vytvárajú je zbytočné polemizovať.
Milí spoluobčania,
keď vám storočná voda zatopí obydlia, postrháva mosty,…prečo ako prvých
voláte vojakov? Keď ohrozujú vaše príbytky a majetok požiare, prečo ako prvých
voláte hasičov?
Prečo, keď sa vám stratí dieťa, dedko alebo babka ako prvých voláte
policajtov a záchranárov?
Prečo, keď vás vo vlaku okradnú voláte železničnú políciu?,…
Všade sú kone chovné a kone ťažné. Jediný rozdiel je v tom, že v týchto
zložkách sa ani jeden chovný kôň nestal chovným bez toho, aby predtým nebol
ťažným – každý generál bol skôr minimálne poručíkom.
V civilnom sektore táto zásada neplatí.
A takýchto paradoxov je v tejto spoločnosti nespočet. Prečo nikomu
neprekáža, že minimálna mzda zdravotnej sestry je zo zákona 650 EUR a minimálna
mzda vás všetkých ostatných je 327,20 EUR?
Nemáte dojem, že vaša práca je degradovaná?
Rekapitulácia:
– výsluhový dôchodca
do 62 rokov je pre spoločnosť iný ako dôchodca sociálneho systému do 62
rokov (je považovaný za produktívneho a preto sa mu nebude dôchodok valorizovať
a bude sa zdaňovať alebo krátiť iným spôsobom, ak pracuje bude postihnutý
ďalšími opatreniami – odvodmi do systému, z ktorého nikdy nič nedostane,
zvýšenou daňovou záťažou)
– výsluhový dôchodca
nad 62 rokov je pre spoločnosť iný ako dôchodca sociálneho systému nad 62
rokov, hoci obaja sú v starobnom veku, len každý vyplácaný z iného systému (aj
keď sa mu dôchodok nebude zdaňovať, nebude sa mu valorizovať a postupne sa mu
tak bude degenerovať v dôsledku čoho, aj keď mu bol vypočítaný legitímne, podľa
štátom nadstavených pravidiel)
– invalidný výsluhový dôchodca je iný ako invalidný
dôchodca sociálneho systému (dôchodok sa mu nebude určite valorizovať a možno
aj zdaňovať)
– vdovy a siroty výsluhového systému sú iné ako vdovy a
siroty sociálneho systému (dôchodok sa im nebude minimálne valorizovať)
– vstupom sociálneho systému je 18 percentný odvod
každého prispievateľa vrátane pracujúceho výsluhového dôchodcu, vstupom
výsluhového systému je 22 percentný odvod každého prispievateľa, ktorý sa bude
s určitosťou retroaktívne
zvyšovať, t.j. aj tým, ktorým už bola dávka vypočítaná a sú
výstupom tohto systému
– výstupy sociálneho systému majú širší záber ako výstupy
výsluhového systému a uspokojujú aj tých, ktorí do systému nikdy nijako
neprispievali, výstupy výsluhového systému uspokojujú len tých, ktorí do
systému prispievali
– sociálny systém funguje aj za účasti poberateľov dávok
z výsluhového systému, každý pracujúci
výsluhový dôchodca do sociálneho systému odvedie mesačne min. 112,66 EUR a
odvod sa vo veľmi krátkej dobe zvýši min. o 23 EUR, výsluhový systém funguje bez akejkoľvek účasti prispievateľov do
sociálneho systému
– výstupy sociálneho systému sa valorizujú a určite sa
nebudú zdaňovať alebo krátiť iným spôsobom a už vôbec nie retroaktívne, výstupy
výsluhové systému sa nevalorizujú a s ohľadom na tendencie upravovať podmienky
tak, ako to momentálne vyhovuje sa valorizovať ani nebudú, určite sa budú
zdaňovať alebo krátiť iným spôsobom a to retroaktívne
– už existujúci poberatelia dávok sociálneho systému
nijako do svojho systému neprispievajú a prispievať nebudú a už vôbec nebudú
prispievať do výsluhového systému, už existujúci poberatelia dávok výsluhového
systému s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote budú prispievať do svojho
systému (budú si musieť predplácať výplatu časti toho, čo im už raz bolo
priznané) a okrem toho tí, ktorí pracujú budú musieť prispievať aj do
sociálneho systému, hoci odtiaľ nikdy nič nedostanú
Odvody pracujúcich výsluhových dôchodcov do
sociálneho systému, keby boli správne nasmerované, s rezervou pokryjú
3,05% valorizáciu výsluhových dôchodkov. Chudáci tí pracujúci výsluhoví
dôchodcovia, ktorí sú sporiteľmi v II. dôchodkovom pilieri.
Kto na koho to vlastne dopláca?
Kto na kom parazituje?