Tohtoročný Deň vojnových veteránov si v podmienkach vyhláseného núdzového stavu pripomíname len skromne, ticho, za účasti minimálneho počtu osôb. Tak tomu bolo i v Hurbanove, kde obetiam vojen prišli vzdať úctu primátor mesta Mgr. Peter Závodský a podpredseda KG SR genpor.v.v. Ing. Peter Vojtek. Pietny akt sa konal o 11. hodine a 11. minúte na miestnom cintoríne pri Pamätníku obetiam 1. a 2. svetovej vojny. Je na ňom 300 mien padlých z tohto juhoslovenského mesta.
Deň 11. november je pre nás vojakov veľmi dôležitý deň. Krátko po tom, ako sme si pripomenuli Pamiatku zosnulých si pripomíname obete vojen. Dňa 11. novembra 1918 bolo po štyroch rokoch krvavých bojov vo vlakovom vozni v Compiègne vo Francúzsku podpísané prímerie, ktoré začalo platiť o 11. hodine a 11. minúte. Všetci si vtedy mysleli, že také hrôzy, ako sa udiali v tejto Veľkej vojne, sa už nemôžu zopakovať.
V nej proti sebe stálo 70 miliónov vojakov, na bojiskách ich padlo 10 miliónov a 8 miliónov bolo vyhlásených za nezvestných. V zajateckých táboroch zomrelo ďalších 6 miliónov zajatcov. Zranenia utrpelo viac ako 21 miliónov vojakov a 6 miliónov z nich zostalo zmrzačených. Nesmieme zabudnúť ani na straty civilného obyvateľstva, ktoré sa odhadujú na vyše 10 miliónov ľudí.
Táto vojna priniesla prvýkrát v masovom meradle použitie guľometov, plameňometov, zákopovú taktiku a chemické bojové látky.
Dôsledky 1. svetovej vojny boli pre Nemecké cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko a Osmanskú ríšu fatálne. Prekreslili sa hranice týchto štátov a samotné Rakúsko–Uhorsko zaniklo. Na jeho troskách vznikli nové, slobodné štáty, medzi nimi aj Československo.
Veľká vojna sa až neskôr, keď si ľudstvo, žiaľ, túto strašnú skúsenosť zopakovalo, začala nazývať Prvou svetovou vojnou. Deň 11. november sa začal pripomínať ako Deň prímeria a v roku 1926 sa zmenil na Deň vojnových veteránov. V tento deň si teda pripomíname a uctievame obete všetkých vojen.
V niektorých krajinách nazývajú Deň vojnových veteránov Dňom červených makov. Kvet vlčieho maku má pôvod v básni In flanders field (Na flámskych poliach), ktorú v roku 1915 napísal kanadský chirurg John McCrae ako reakciu na vojnové hrôzy a zem nasiaknutú krvou padlých vojakov. V roku 1929 potom prijali vojnoví veteráni kvet červeného maku ako svoj symbol. Tento symbol pretrváva dodnes a vyjadruje spomienku na všetkých, ktorí padli alebo bojovali vo vojnových konfliktoch.
