* 21.9.1952 Šahy
† 9.7.2022 Bratislava
Dňa 9. júla 2022 nás veku nedožitých 70 rokov opustil genmjr.v.v. Ing. František Blanárik.
Posledná rozlúčka so zosnulým sa koná 15. júla 2022 o 12,30 hod. v obradnej sieni krematória v Bratislave.
Vážený pán generál,
Milý František,
lúčime sa s Tebou v mene Tvojich kolegov, vojakov, generálov a priateľov!
Česť Tvojej pamiatke!
Životopis:
František Blanárik sa narodil 21. septembra 1952 v Šahách. V roku 1968 ukončil Základnú deväťročnú školu s vyučovacím jazykom slovenským v Šahách a začal študovať na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Šahách, ktorú ukončil roku 1971 maturitou a prihlásil sa na štúdium Ročnej dôstojníckej školy veliteľov tankových čiat pri Veliteľsko-organizátorskej fakulte Vojenskej akadémie A. Zápotockého so sídlom vo Vyškove na Morave.
Štúdium ukončil 1.7. 1972 a bol prijatý za dôstojníka v ďalšej službe a vymenovaný do hodnosti podporučíka. Od 2.10. 1972 bol ustanovený do funkcie veliteľa tankovej roty 12. tankového pluku v Podbořanoch.
Dňom 5.9. 1975 ho premiestnili k Východnému vojenskému okruhu a 29.10. 1975 ustanovili do funkcie veliteľa tankovej roty 64. tankového pluku v Leviciach. Dňa 1.1.1976 bol povýšený do hodnosti poručíka v ďalšej službe a 6.9.1976 ustanovený do funkcie náčelníka štábu tankového práporu 64. tankového, pluku.
Za poručíka z povolania bol prijatý 1.5.1977 a 1.9.1977 bol vyslaný na štúdium Vysokej vojenskej školy pozemného vojska vo Vyškove, smer tankový. Počas štúdia, ktoré ukončil roku 1980 vyradením a získaním titulu inžinier, bol k 1.5. 1979 povýšený do hodnosti nadporučíka. Po ukončení vysokoškolského štúdia ho premiestnili do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu ČSĽA – a 1.9.1980 ustanovili do funkcie staršieho dôstojníka – frekventanta spravodajského inštitútu 248. prevádzkového práporu v Prahe.
Dňom 31.12.1980 bol premiestnený k Východnému vojenskému okruhu a 21.1.1981 ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa tankového práporu 64. tankového pluku v Leviciach. Súčasne bol poverený zastupovaním vo funkcii veliteľa tohto práporu a od 16.11. 1981 ju aj oficiálne vykonával. K 1.5.1982 bol povýšený do hodnosti kapitána.
Od 12.7. do 3.8.1984 absolvoval jazykovú prípravu pred štúdiom v zahraničí pri VA AZ Brno a dňom 1.9.1984 bol vyslaný na trojročné interné štúdium vo Vojenskej akadémii tyla a dopravy v Leningrade (ZSSR), špecializácia veliteľsko-štábna, operačno-taktická tyla pozemného vojska. Počas štúdia bol 1.5.1985 povýšený do hodnosti majora a po jeho ukončení roku 1987 vyslaný na stáž vo funkcii zástupcu veliteľa pre tylo k 64.tp a 26.10.1987 ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa pre tylo 8. Motostreleckého pluku v Bratislave. Dňa 1.5. 1989 bol povýšený do hodnosti podplukovníka.
Od 26.9.1990 vykonával funkciu zástupcu náčelníka tylového oddelenia Vojenského učilišťa Podjavorinských partizánov v Novom Meste nad Váhom. Z tejto funkcie bol dňa 28.12.1992 premiestnený do Kancelárie ministra obrany ČSFR v Bratislave.
Po vzniku Slovenskej republiky od 1.1.1993 pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde SR vo funkcii vedúceho staršieho inšpektora – špecialistu oddelenia kontroly výzbrojnej techniky a tylového zabezpečenia a starostlivosti o vojakov Inšpekcie ministra obrany SR. K 1.9.1994 bol povýšený do hodnosti plukovníka a vyslaný do intenzívneho kurzu francúzskeho jazyka. Do 9.3.1995 vykonával funkciu náčelníka oddelenia kontroly výzbrojného, technického a tylového zabezpečenia Inšpekcie ministra obrany SR
Po odvolaní z tejto funkcie bol pridelený do odboru v pôsobnosti Úradu vlády SR a dňom 10.3.1995 vymenovaný do funkcie riaditeľa odboru obrany a bezpečnosti – tajomníka Rady obrany SR Úradu vlády SR.
Dňom 4.3.1996 bol vyslaný na trojsemestrálne štúdium Vyššieho akademického kurzu popri zamestnaní na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši, ktorý ukončil 4.7.1997. Počas štúdia ho prezident SR dňa 30.5.1997 vymenoval do hodnosti generálmajora. Od 1.10.1996 vykonával funkciu generálneho riaditeľa sekcie obrany a bezpečnosti Úradu vlády SR až do 11.8.1999.
Dňom 12.8.1999 bol ustanovený do funkcie vedúceho staršieho dôstojníka 3. oddelenia 7. odboru Prevádzkového strediska MO SR.
Dňa 30.10. 2000 bol na vlastnú žiadosť prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.
Dňom 31.10. 2005 bol reaktivovaný. Po absolvovaní prípravy na funkcie vo vojenskom diplomatickom zbore v zahraničí pôsobil v dobe od 15.7.- do 15.9. 2006 ako pridelenec obrany SR v Kyjeve na Ukrajine.
Od 16.9. 2006 do roku 2013 vykonával funkciu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu SR v Bratislave, následne poradcu ministra obrany SR a v závere pracovnej kariéry generálneho riaditeľa Sekcie kontroly MO SR.
Generálmajor v.v. Ing. František Blanárik bol zakladajúcim členom Klubu generálov Slovenskej republiky od 27. apríla 2006 a rokoch 2010 až 2021 jeho predsedom.
Vyznamenania
Za službu vlasti – 1980, Za zásluhy o obranu vlasti – 1985, Pamätná medaila ministra obrany SR I. st. – 2007, Pamätná medaila ministra obrany SR k 60. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny – 2008, Pamětní medaile Za služby míru – 2008 – (čes), Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána Medaila I. st. – 2010, Medaila Dôstojnickej solidarity – 2012 (MKV), Medaila Zaščitnik Vitčizni – 2012 (ukr), Pamätná medaila Jána Nálepku-Repkina – 2013 (SZPB), Záslužný kríž generála Rudolfa Viesta I. st. – 2014, Zlatá reťaz MKV „Za rytierstvo“ – 2014, Čestný kríž Klubu generálov SR – 2021.