V piatok 23. októbra 2026 sa na palárikovskom cintoríne konal pietny akt spojený s odhalením pamätníka rodákovi Viliamovi Gérikovi. Príbeh tohto statočného vojaka, príslušníka československého západného odboja proti fašizmu je mimoriadne pútavý, dobrodružný, ale aj veľmi tragický. Mladý Viliam rodák zo Slovenského Medera, dnes Palárikovo, sa rozhodol zapojiť do boja proti nacistom so zbraňou v ruke. Neváhal podniknúť nebezpečnú cestu do zahraničia a pridať sa k statočným Slovákom a Čechom, ktorí zmýšľali podobne ako on. Vo Veľkej Británii na škótskej vysočine prešiel výsadkárskym výcvikom a keďže bol i technicky zdatný, stal sa z neho špecialista – spojár. Počas výcviku bol spolu s ďalšími odvážnymi mladými mužmi vybraný na bojovú misiu a vyslaný do Československa, resp. Protektorátu Čechy a Morava, kde mali títo vojaci pomôcť domácemu odboju a podávať spravodajské informácie do Londýna. Žiaľ jeho misia sa zhodou nepriaznivých okolností neskončila dobre. Viliam sa dostal do rúk Gestapa a po tvrdých a krutých výsluchoch skončil v koncentračnom tábore Dachau. Po skončení vojny a jeho návrate domov ho retribučný súd odsúdil na trest smrti za údajnú zradu. V roku 1947 ho vo väznici na Pankráci popravili.
Osud a život Viliama dôsledne mapuje odborná vedecko populárna osemstostránková kniha profesora Jozefa Leikerta „Vilam Gérik – O milosť som sa nedoprosoval“. Profesor strávil takmer tri desiatky rokov skúmaním archívov v Prahe, Berlíne a pátraním na miestach, kde Gérik pobudol, či už v Škótsku, v Dachau, vo väznici na Pankráci. V knihe spracoval pútavou formou celý život a osud Gérika i súvisiace historické skutočnosti vo vojnových rokoch na území Protektorátu a vtedajšieho Československa. Gérika neodsuzuje, ani neobhajuje, len akcentuje poznanie a hodnotenie väčšiny našich i zahraničných historikov, že nešlo o žiadneho zradcu a trest smrti bol preňho nespravodlivý a mimoriadne krutý.
Po uvedení knihy do života v palárikovskom poľovníckom kaštieli a odhalení pamätnej tabule Gérikovi v jeho rodisku, sa tentoraz Viliam vrátil domov v podobe pamätníka na miestnom cintoríne. Tento akt je významným zadosťučinením nielen jeho najbližšej rodine, ale i pre všetkých jeho rodákov, ktorí vlastne museli sedemdesiat rokov vnímať jeho osobu ako zradcu. Vďaka iniciatíve rodiny Viliama, synovca Karola a netere Vierky Skokanových a profesora Leikerta, s podporou Obecného úradu Palárikovo a pani starostky Ľubici Karasovej mohol byť na cintoríne zriadený tento pamätník nášmu rodákovi. Je umiestnený hneď pri vchode na cintorín, vedľa hlavného kríža. Prítomným občanom obce sa prihovorila pani starostka, profesor Leikert, generálporučík Peter Vojtek a pani Vierka Skokanová. Dojímavým momentom pietnej spomienky bolo uloženie prste zeme k pamätníku, ktorú priviezol profesor Jozef Leikert z pankráckeho pohrebiska, kde pochovávali popravených.
Viliama Gérika, ako mladého odvážneho a statočného muža, vníma i vojenská pospolitosť. Dôkazom toho je i podpora Klubu generálov Slovenskej republiky pri vydaní knihy i zriadení pamätných miest na jeho pamiatku. Na samotnom akte odhalenia pamätníka sa zúčastnila vojenská delegácia, ktorú viedol predseda Klubu generálov SR, bývalý náčelník Generálneho štábu slovenských ozbrojených síl, generálporučík Peter Vojtek, prezident vojakov mierových síl združenia UN Veteran Slovakia, plukovník Štefan Jangl, plukovník Miroslav Minár, podplukovník Bernard Roštecký i vojaci v historických britských uniformách z Klubu vojenskej histórie Geronimo z Bratislavy.
„Viliam Gérik vzdávame Ti česť, nezabudneme, vitaj doma!“
text a foto: Bernard Roštecký
