V piatok 11. decembra 2020 vo veku 75 rokov zomrel v Prešove generálmajor. Ing. Marián Horský. Opustil nás kamarát, večný optimista, ktorý rozdával úsmevy a dobrú náladu pri každom stretnutí. I po odchode do výslužby udržiaval nielen v regióne Prešova úzke kontakty s vojakmi, policajtmi, hasičmi, motorkármi. Aktívne sa zapájal do činnosti ZV SR, bol zakladajúcim členom Klubu generálov Slovenskej republiky od 27. apríla 2006. Od roku 2004 do roku 2006 bol členom prípravného výboru.
Narodil sa 28. augusta 1945 v malej dedinke Pribenik, ležiacej pri Kráľovskom Chlmci na hraniciach s Maďarskom. Ako absolvent jedenásťročnej strednej školy s maturitou v Kráľovskom Chlmci sa od októbra 1962 stal žiakom školskej jednotky pri 6. motostreleckom pluku v Uherskom Hradišti a od septembra 1963 poslucháčom motostreleckého smeru vo Vyššom vojenskom učilišti hrdinu ZSSR kpt. O. Jaroša vo Vyškove na Morave.
Po skončení štúdia bol dňom 1. augusta 1966 prijatý za vojaka z povolania v hodnosti poručíka.
Od septembra 1966 do augusta bol veliteľom čaty a od augusta 1967 veliteľom roty v 57. motostreleckom pluku v Stříbře.
K 1.8.1970 bol povýšený na nadporučíka a v septembri 1973 prevzal funkciu dôstojníka štábu 57. motostreleckého pluku.
Dňom 10.9.1974 bol premiestnený k Východnému vojenskému okruhu a následne ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa práporu 55. motostreleckého pluku v Trebišove. K 1.8.1975 ho povýšili na kapitána.
V septembri 1976 bol vyslaný na dvojročné postgraduálne štúdium do Vojenskej akadémie A. Zápotockého v Brne, smer veliteľsko-štábny, odbor vševojskový. Na záver štúdia ho k 15.7.1978 povýšili na majora.
Od septembra tohto roka vykonával funkciu náčelníka štábu a od októbra 1980 funkciu veliteľa 63. motostreleckého pluku v Michalovciach.
Dňom 15.11.1981 bol povýšený na podplukovníka a v novembri 1982 ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa 14. tankovej divízie v Prešove.
V čase od septembra 1984 do júla 1986 absolvoval dvojročné interné štúdium na Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR K.J. Vorošilova v Moskve, so špecializáciou veliteľsko-štábnou, operačno-strategickou, a bol zaradený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu (gšt.).
K 1.5.1987 ho povýšili do hodnosti plukovníka gšt. a v októbri tohto roka ustanovili za veliteľa 14. tankovej divízie.
V júli 1990 prevzal funkciu zástupcu veliteľa Východného vojenského okruhu (VVO) pre civilnú obranu v Trenčíne a súčasne bol vymenovaný za člena Vojenskej rady VVO.
K 1.10.1990 ho prezident ČSFR vymenoval do hodnosti generálmajora. V súvislosti s reorganizáciou čs. armády bol dňom 1.1.1992 poverený dočasným výkonom funkcie náčelníka civilnej obrany Vojenského veliteľstva Východ (VVV) v Trenčíne a vymenovaný za člena Vojenskej rady VVV.
Po vzniku Armády SR (ASR) k 1.1. 1993 vykonával funkciu náčelníka organizačnej správy hlavného štábu Veliteľstva ASR, od 1.9.1994 náčelníkom organizačnej správy Generálneho štábu ASR.
Zmenou zákonných ustanovení o službe príslušníkov ASR sa od 1.1.1998 stal profesionálnym vojakom v stálom služobnom pomere.
K 1.12.1998 bol odvolaný z doterajšej funkcie a vyčlenený pre plnenie úloh Ministerstva obrany SR a bol vymenovaný ako pridelenec obrany SR v Poľsku až do októbra 2002.
Po splnení nároku na starobný dôchodok ho dňom 31.10. 21002 prepustili zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a previedli do zálohy.
V súvislosti so zavedením novej stupnice generálskych hodností v Ozbrojených silách SR ho prezident Slovenskej republiky dňa 5.12. 2002 povýšil na generálmajora v zálohe ako druhej generálskej hodnosti.
Generálmajor Ing. Marián Horský bol ženatý a vychoval dve deti. S manželkou Annou žil v Prešove.
Vyznamenania
Za službu vlasti – 1975, Za zásluhy o obranu vlasti – 1980, Za ukreplenije bojevogo sodružestva – 1988, Za zásluhy o československú ľudovú armádu I. st. – 1988, Rad červenej hviezdy – 1989, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána I. st. – 2009 (KGSR), Záslužný kríž generála Rudolfa Viesta II. st. – 2013 (KGSR), Pamätná medaila Jana Nálepku-Repkina – 2013 (SZPB),
Pán generál, milý priateľ, česť Tvojej pamiatke!