*9.8.1945 Zemplínske Hámre
+21.10.2022 Snina
Pred pár dňami, v piatok 21. októbra 2022, sa ukončila životná cesta genmjr.v.v. Ing. Jozefa Gajdoša. Aj keď si uvedomujeme, že všetko čo má svoj začiatok, má aj svoj koniec, len ťažko prijímame koniec niečoho na čom nám záležalo, čo sme si vážili a mali radi. A zvlášť vtedy, ak to nečakáme a nie sme pripravení.
Správa o skone priateľa, vojaka, generála, ktorý v rezorte obrany dosiahol na najvyššie posty, nás zaskočila a hlboko zasiahla. Opustil nás vo veku 77 rokov….
Pohreb s vojenskými poctami sa koná
25.októbra 2022 o 15,00 hod.
na cintoríne v Zemplínskych Hámroch
Pripomeňme si životnú cestu pána generála:
Narodil sa 9. augusta 1945 a vyrastal tu, v Zemplínskych Hámroch. V obci, s ktorou bol potom spojený celý jeho ďalší život. Po absolvovaní jedenásťročnej strednej školy s maturitou nastúpil v roku 1962 na Lekársku fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Štúdium neukončil a v novembri 1966 odišiel pracovať ako baník do OKD Ostrava do bane Víťazný február. Tam pracoval do mája 1968 a následne bol zamestnaný ako brigádnik na rekonštrukcii lanovky v Krkonošiach.
Základnú vojenskú službu nastúpil 15.8.1968 v posádke Rožnov pod Radhošťom. Po absolvovaní poddôstojníckej školy vo Zvolene ho premiestnili k 11. stíhaciemu leteckému pluku v Žatci, kde od 11.1.1969 do 30.7.1970 vykonával funkciu veliteľa družstva radiačného a chemického prieskumu a potom funkciu výkonného práporčíka roty.
Po ukončení základnej vojenskej služby pracoval ako brigádnik vo Vojenských lesoch v Kamenici nad Cirochou.
Dňa 1.2.1971 ho prijali do služobného pomeru vojaka z povolania v hodnosti rotmajstra v 103. tankovom pluku v Humennom. Tam vykonával funkcie výkonného práporčíka, veliteľa čaty a dva roky velil rote výcvikových tankov vo Vojenskom výcvikovom priestore Valaškovce.
K 1.5.1974 po vykonaní dôstojníckych skúšok, bol povýšený do hodnosti podporučíka a následne začal interné štúdium na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska (VVŠ PV) hrdinu ZSSR kpt. O. Jaroša vo Vyškove. V priebehu štúdia bol 1.5.1977 povýšený na poručíka.
Po absolvovaní VVŠ PV ho dňom 15.8.1977 ustanovili do funkcie náčelníka štábu práporu 103. tankového pluku a 21.8.1979 na vlastnú žiadosť vymenovali do funkcie zástupcu veliteľa práporu. Dňa 1.5.1980 bol mimoriadne povýšený do hodnosti nadporučíka.
K 19.8.1980 bol na základe konkurzu vymenovaný do funkcie staršieho pobočníka ministra národnej obrany ČSSR. Na tomto poste zotrval do 18.12.1988.
V rokoch 1982 – 1985 absolvoval špeciálny externý kurz na Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR K. J. Vorošilova v Moskve. Dňom 19.12.1988 bol vymenovaný za náčelníka všeobecného oddelenia Kancelárie ministra národnej obrany ČSSR. Počas služby na MNO bol mimoriadne povyšovaný – 1.10.1981 na kapitána, 1.10.1984 na majora a 1.10.1987 na podplukovníka.
Od 1.4.1991 do 31.5.1992 bol náčelníkom Oddelenia protokolu a listov Kancelárie ministra obrany Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.
Na vlastnú žiadosť bol po dosiahnutí vekovej hranice dňa 31.5.1992 prepustený do zálohy.
Po vzniku samostatnej republiky bol 16.3.1993 prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania Armády SR v hodnosti podplukovníka a 1.7. toho roku mimoriadne povýšený na plukovníka. Na Ministerstve obrany SR vykonával funkciu náčelníka Oddelenia protokolu úradu MO SR, po reorganizácii riaditeľa Protokolu MO SR a neskôr riaditeľa Odboru protokolu MO SR. Bol autorom mnohých dôležitých interných dokumentov nevyhnutných pre fungovanie rezortu po rozdelení bývalej federácie.
K 14.12.1994 z dôvodu výkonu politickej funkcie požiadal o prepustenie zo služobného pomeru vojaka z povolania.
Následne do konca roka 1998 pôsobil ako štátny tajomník MO SR. Dňa 20.8.1998 ho prezident SR vymenoval do hodnosti generálmajora v zálohe. V tomto období zároveň pôsobil ako člen Rady obrany štátu a člen slovenskej časti medzivládnej Komisie na dokončenie vyrovnania majetku po bývalej ČSFR. Významnou mierou sa zasadil o vyslanie prvého slovenského kozmonauta do vesmíru na úkor zníženia dlhu Ruskej federácie voči Slovenskej republike.
Od roku 1998 do roku 2002 bol poslancom Národnej rady SR a členom výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.
Na sklonku života žil tu v Zemplínskych Hámroch, v rodnej obci, ktorú miloval a stále sa nej aktívne angažoval.
O jeho prístupe k práci a povolaniu vojaka, svedčí i celý rad vyznamenaní, ktoré mu boli udelené:
Za službu vlasti (1978), Odznak Braterstwa Broni (1982 poľ.), Za zásluhy o obranu vlasti (1983), Medaille der Waffenbruderschaft in Gold (1984 nem.), Za ukreplenie bojevogo sodružestva (1985 sov.), Medalla de la Amiistad de armes (1986 kub.), Za zásluhy o ČSĽA I.st. (1988), 70 let Vooružennych sil SSSR (1988 sov.), Za upevňovanie priateľstva v zbrani (1990), Pamätná medaila k 50. výročiu oslobodenia Slovenska a konca 2. sv. vojny (1995), Pamätná medaila k 15. výročiu vzniku ozbrojených síl SR (2008), Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov (2009 KG SR).
Generálmajor Ing. Jozef GAJDOŠ bol zakladajúcim členom Klubu generálov Slovenskej republiky už od 27. apríla 2006 a jeho priatelia z Klubu mu vzdávajú úctu a vyjadrujú hlbokú sústrasť jeho najbližším.
Bohatá a rôznorodá bola pracovná kariéra pána generála. Bohatý a rôznorodý bol jeho život. Bude nám všetkým chýbať.
Vážený pán generál,
Milý Jozef,
lúčime sa s Tebou v mene Tvojich kolegov, vojakov, generálov!
Česť Tvojej pamiatke!
