Dňa 6.októbra 2016 sa pod záštitou ministra obrany SR Petra Gajdoša konali oslavy 72.výročia Karpatsko-Duklianskej operácie. Osláv sa zúčastnil i predseda vlády SR Róbert Fico. Dôstojný priebeh osláv zabezpečovali príslušníci OS SR za prítomnosti náčelníka Generálneho štábu OS SR generála Milana Maxima. Počas pietneho aktu pri pamätníku v Duklianskom priesmyku účastníci osláv vzdali poctu minútou ticha deň predtým zosnulému prvému prezidentovi SR Michalovi Kováčovi. Potom sa delegácie presunuli do Svidníka, kde pietne akty pokračovali pri soche generála Ludvíka Svobodu a Pamätníku sovietskych vojakov. Osláv sa za KG SR zúčastnili generáli Blanárik, Kováč, Blizman, Horský, Bartko a za ďalšie organizácie generáli Vojtek (ZV SR), Korba a Krištofovič (OS SR) a Čombor (SZPB). Tento pamätný deň, Deň hrdinov Dukly, využili predseda KG SR František Blanárik, predseda SZPB Pavol Sečkár a 1.viceprezident ZV SR Peter Vojtek na podpis výzvy na vybudovanie Pamätníka neznámemu vojakovi v hlavnom meste SR v Bratislave, ako základného národného symbola boja za slobodu a nezávislosť. Výzva je adresovaná hlavným ústavným predstaviteľom SR – prezidentovi SR, predsedovi NR SR a predsedovi vlády SR. http://www.mod.gov.sk/38404-sk/minister-gajdos-vzdal-uctu-hrdinom-karpatsko-duklianskej-operacie/
Slovenský zväz protifašistických bojovní
Zväz vojakov Slovenskej republiky Klub generálov Slovenskej republiky
Dukla, 6. októbra 2016
Vážený pán Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky,
Vážený pán Andrej Danko, predseda Národne rady Slovenskej republiky,
Vážený pán Róbert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky,
v mene občianskych združení Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Zväzu vojakov Slovenskej republiky a Klubu generálov Slovenskej republiky sa obraciame na Vás so žiadosťou, aby ste s využitím Vašej kompetencie podporili náš iniciatívny návrh na vybudovanie Pomníka neznámeho vojaka v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ktorý by sa stal symbolom boja našich predkov za slobodu a zvrchovanosť slovenského národa, občanov Slovenskej republiky a zároveň prísľubom pre občanov, že žiadna ich obeta v prospech národa a štátu nezostane zabudnutá.
Pomníky neznámeho vojaka patria v civilizovaných krajinách k symbolom národov v ich boji za slobodu, nezávislosť a ľudské práva a súčasne sú mementom pre budúce generácie pred hrôzami vojen a ich tragickými následkami pre ľudstvo. Sú takmer vo všetkých hlavných mestách Európy i mimo nej. Občania krajiny, ako aj významné zahraničné návštevy si pri Pomníku neznámeho vojaka uctievajú pamiatku všetkých bojovníkov, ktorí položili svoje životy v záujme štátu pri plnení si svojich ústavných povinností.
Vychádzajúc z poznania histórie nášho národa a jeho zápasu o slobodu, nezávislosť a zvrchovanosť predkladáme návrh na vybudovanie Pomníka neznámeho vojaka aj v slovenskom hlavnom meste. Podľa názoru zástupcov podpísaných organizácií v Bratislave by mal stáť takýto pomník na Námestí slobody, ktoré už svojím názvom pripomína, čo je najvyššou hodnotou, ktorú treba brániť i za cenu obetovania vlastného života. Okrem toho Námestie slobody je miestom pevne spojeným s prvým ozbrojeným vystúpením slovenského národa za národnú slobodu a vlastnú, nezávislú samosprávu Slovenska v revolučných rokoch 1848 – 1849. Na tomto námestí 21. novembra 1849 zakončili svoje pôsobenie slávnostným nástupom hurbanovskí slovenskí dobrovoľníci po vyplnení svojich bojových úloh v boji za národnú slobodu, rovnoprávnosť a samosprávu. K tejto prvej skutočnej slovenskej národnej armáde, k jej bojovému odkazu sa prihlásili príslušníci Česko-slovenských légií v prvej svetovej vojne, vojaci a partizáni v Slovenskom národnom povstaní i zahraničnom ozbrojenom zápase počas druhej svetovej vojny a je to stále živá bojová tradícia aj dnes; napr. aj Deň Ozbrojených síl SR sa viaže na bojové vystúpenie slovenských dobrovoľníkov v revolúcii meruôsmych rokov.
Z hľadiska dislokácie umiestnenia pomníka považujeme Námestie slobody za najvhodnejšie miesto na území Bratislavy. Ako sme už spomenuli vyššie, už svojím názvom symbolicky vystihuje zavŕšenie boja slovenského národa za slobodu a demokraciu a zároveň pripomína, čo je najvyšším cieľom i v potenciálnom budúcom nasadení slovenských vojakov. Je primerane rozľahlé, najmä v priestore priamo oproti Úradu vlády SR, aby sa tam vytvoril nielen dôstojný pomník, ale aj priestor, na ktorom by sa dali vykonávať všetky potrebné obrady v súvise s úctou k neznámemu vojakovi i v rámci štátnej reprezentácie.
Odporúčame, aby garantom vybudovania Pomníka neznámeho vojaka bola vláda SR a záštitu nad projektom prevzali spoločne prezident SR a predseda NR SR. Súčasne navrhujeme vytvorenie spoločnej pracovnej komisie s účasťou zástupcov našich občianskych združení a zástupcov ďalších zainteresovaných inštitúcií, za účelom vypracovania výtvarného a architektonického riešenia celého projektu. Zároveň navrhujeme legislatívne upraviť vznik, poslanie a určenie správcu tohto pomníka.
Veríme, že náš návrh aj s Vašou podporou vyústi do politického rozhodnutia, ktorého výsledkom bude vybudovanie Pomníka neznámeho vojaka v Bratislave. Zároveň si Vám dovoľujeme pripomenúť, že už aj v novodobej histórii nášho nezávislého štátu v službe vlasti položilo svoj život 58 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Postavenie Pomníka neznámeho vojaka by vyslalo signál aj slovenskej spoločnosti, že na tieto obete sme nezabudli a nikdy nechceme zabudnúť.
S úctou
PhDr. Pavol Sečkár, PhD., plk. v. v. Ing. Tomáš Švec, genmjr. v. v. Ing. František Blanárik,
predseda prezident predseda
Slovenského zväzu Zväzu vojakov Klubu generálov
protifašistických bojovníkov Slovenskej republiky Slovenskej republiky
Na vedomie: minister vnútra, minister obrany, minister zahraničných vecí, minister kultúry, predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, predseda Zahraničného výboru NR SR, predseda Výboru NR SR pre kultúru a média, primátor hl. mesta SR Bratislavy,
Dukla 2016
