19. júna 2018 nás ako blesk s čistého neba prekvapila smutná správa o náhlom úmrtí generálmajora v.v. JUDr. Jána Vidu.
25. júna 2018 sa do bratislavského krematória prišiel rozlúčiť s generálom
Vidom, okrem smútiacej rodiny, bývalých kolegov a spolupracovníkov z MO SR i štátny tajomník Robert Ondrejcsak, náčelník GŠ OS SR genpor. Daniel Zmeko a celý rad členov Klubu generálov Slovenskej republiky.
So smútočným prejavom vystúpil podpredseda KG SR generálporučík v.v. Ing. Peter Vojtek.
Generálmajor JUDr. Ján Vido sa narodil cez vojnu, v neľahkých časoch, bolo to 16.februára 1941 v malej dedinke Jalovec neďaleko Prievidze. Po maturite na jedenásťročnej strednej škole v Handlovej absolvoval v rokoch 1958-1963 štúdium na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci vysokoškolského štúdia absolvoval aj vojenskú katedru.
V septembri 1963 nastúpil vojenskú základnú službu na Vojenskom obvodovom súde (VOS) v Pardubiciach, odkiaľ bol vo februári 1964 preložený na Vojenský letecký súd v Prahe. Tam bol dňa 1.9. 1964 ako 22-ročný prijatý za dôstojníka z povolania v hodnosti nadporučíka justície, s určením pre výkon praxe na tomto súde.
V decembri 1965 zložil na ministerstve spravodlivosti – Správe vojenských súdov v Prahe justičnú skúšku. Potom od začiatku februára 1966 pôsobil vo funkcii sudcu kandidáta na VOS v Litoměřiciach. V júni 1966 bol Národným zhromaždením zvolený za sudcu z povolania vojenského súdu a zložil predpísaný sudcovský sľub.
Následne pôsobil vo funkcii predsedu senátu VOS v Litoměřiciach. V júli 1968 bol odvelený vykonávať sudcovskú funkciu na VOS v Bratislave.
Ešte v tom roku bol povýšený do hodnosti kapitána a následne premiestnený na Východný vojenský okruh (VVO). V januári 1969 bol ustanoveným do funkcie zástupcu náčelníka oddelenia pre zastupovaciu činnosť veliteľa VVO v Bratislave, ktorú vykonával až do novembra 1978, keď prevzal funkciu náčelníka Vojenského oddelenia pre zastupovaciu činnosť v Bratislave – Správy právnej služby Federálneho ministerstva národnej obrany. Medzitým bol v roku 1972 povýšený do hodnosti majora a v roku 1978 do hodnosti podplukovníka a dňom 1.5. 1983 do hodnosti plukovníka.
V septembri 1992 sa stal náčelníkom Vojenského úradu pre právne zastupovanie – Správy právnej služby FMO v Bratislave. To sa už chystalo rozdelenie Československa a jeho skúsenosti a diplomacia boli využité pri tvorbe štruktúr vznikajúcej Slovenskej republiky. A práce to bolo veľa. V novembri 1992 bol Splnomocnencom vlády SR ustanoveným ako predstaviteľ zmocnenca na vytvorenie Ministerstva obrany SR a Veliteľstva Armády SR pre oblasť právnu a medzinárodný dohovor o vzájomnej spolupráci medzi Armádou SR a Armádou ČR. Od decembra 1992 pôsobil aj ako právny expert Splnomocnenca vlády SR pre delenie majetku bývalej Česko-slovenskej armády a poverenec ministra obrany SR na realizáciu Dohody medzi vládou SR a vládou ČR o podmienkach prechodu práv a povinností.
Po vzniku SR 1.1. 1993 pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania vo
funkcii náčelníka a od septembra 1994 vo funkcii riaditeľa Vojenského úradu pre právne zastupovanie MO SR. V tejto funkcii pôsobil až do konca septembra 2001.
V decembri 1994 bol vo Washingtone D.C. ustanovený za čestného člena Vojenského trestného apelačného súdu USA. V roku 1999 bol Ministrom obrany SR ustanovený splnomocnencom pre doriešenie štruktúr právnej služby MO SR.
Do hodnosti generálmajora ho prezident SR vymenoval 30.5. 1997.
S touto hodnosťou po splnení podmienky nároku na výsluhový dôchodok a splnení záväzku na profesionálnu službu bol na vlastnú žiadosť po 37 rokoch služby dňa 15.12. 2001 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.
Generálmajor JUDr. Ján Vido bol ženatý, milovaná manželka Mária a syn Rostislav, ktorý sa vydal v otcových šľapajach, mu boli veľkou láskou, oporou a istotou.
To je životopis človeka, vojaka, generála, ktorý hovorí o tom kde a na akých postoch slúžil, nevypovedá však o tom, aký bol náš Janko človek. Tí čo ho poznali, vedia že bol svedomitý, pracovitý a priateľský. Jeho zásadovosť, znalosti a rešpektovanie práva mu zostali i po odchode do dôchodku. Bol to on, ktorý ako člen prípravného výboru od roku 2004 pripravoval vznik Klubu generálov SR, po konštituovaní tejto stavovskej organizácie bol v apríli 2006 zvolený za jej prvého riadneho predsedu. Pomáhal vytvárať a potom strážil zásady činnosti tejto organizácie. Vždy keď sme boli na pochybách a nevedeli ako sa zachovať, Janko vytiahol naše Stanovy a jeho „alinea 2“ boli a zostávajú pre nás legendárne. Vždy s úsmevom pomohol, poradil a keď nebolo treba, tak sa len prihovoril a zažartoval. I preto sa stal Čestným predsedom Klubu generálov Slovenskej republiky. Takého sme ho poznali a taký pre nás zostane.
O jeho prístupe k práci a nasadení dosvedčuje i celý rad vyznamenaní,
z ktorých najvýznamnejšie boli:
Za službu vlasti, Za zásluhy o obranu vlasti, Za vynikajúcu prácu, Rad červenej hviezdy, Za zásluhy o Československú ľudovú armádu I. st., Za zásluhy o ochranu hraníc ČSSR, Pamätná medaila ministra obrany SR I. st., Pamätná medaila ministra obrany k 60. výročiu skončenia druhej svetovej vojny, Pamätná medaila UN-Veterán Slovakia, Pamätná medaila ministra obrany SR k 15. výročiu vzniku ozbrojených síl SR, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána I. st. (KGSR), Pamätná medaila 65 let Pobedy v Velikoj otečestvennoj vojne 1941-1945 (ukr), Pamätná medaila Jana Nálepku-Repkina – 2013 (SZPB).
Ako výraz úcty a rešpektu mu in memoriam udelil minister obrany SR Peter
Gajdoš Pamätnú medailu ministra obrany SR III. stupňa bronzovú a Klub generálov SR Záslužný kríž generála Rudolfa Viesta I. st. zlatý.
Generál. JUDr. Ján Vido,
mal rád život.
Mal rád ľudí.
I my sme mali radi jeho.
Vážený pán generál, Janko,
lúčime sa s Tebou v mene Tvojich kolegov, vojakov, generálov a priateľov!
Česť Tvojej pamiatke!