Po vyhlásení SNP obyvatelia Slovenska vo väčšine podporovali povstanie a to priamou účasťou alebo zásobovaním jedlom, ošatením a iným potrebným materiálom. Tak to bolo aj v obci Čičmany. Viacerí obyvatelia Čičmian sa aktívne zapojili do SNP ako partizáni alebo vojaci zmobilizovanej 1. československej armády na Slovensku. V obci založili 12-členný revolučný národný výbor, na čele ktorého bol Ondrej Radena. Národný výbor zorganizoval čičmiansku partizánsku skupinu v počte 32 mužov, ktorá sa aktívne zúčastnila bojov proti nemeckým okupačným vojskám v priestore Rajeckých Teplíc a Kuneradu. Po dvojmesačných urputných bojoch bolo povstanie potlačené. Povstalecká armáda ustúpila do hôr a v ťažkých podmienkach nastávajúcej zimy prešla na partizánsky spôsob boja. Po ústupe do hôr obyvatelia obce aj naďalej podporovali miestne partizánske jednotky. Poskytovali im stravu, ošatenie, ukrývali a ošetrovali ranených, ktorí sa do obce uchýlili. Za to, že obyvatelia podporovali partizánov, fašisti proti ním podnikali trestné výpravy. Už začiatkom decembra 1944 prišla do obce protipartizánska jednotka v počte asi 300 mužov. Ihneď po príchode veliteľ tejto jednotky nechal zaistiť Ondreja Radenu a miestneho notára Karola Danielisa. Ondreja Radenu umučili príslušníci Einsat-z komanda 13 v Žiline a notára Danielisa odvliekli do koncentračného tábora v Nemecku, odkiaľ sa vrátil po oslobodení 17. júla 1945 do obce. Represálie proti občanom ale pokračovali. Veliteľ tejto trestnej výpravy nechal 6.decembra 1944 nastúpiť všetkých mužov z obce vo veku 16 až 60 rokov, z ktorých mal byť každý desiaty zastrelený. K masakru nedošlo len preto, že za ich záchranu úpenlivo prosil miestny kňaz a tridsiati majetnejší občania obce. Príslušníci tejto jednotky odišli z obce až 25. januára 1945. Po ich odchode obyvatelia Čičmian aj naďalej podporovali partizánov. Dňa 6. apríla 1945 tesne pred blížiacim sa frontom partizáni zlikvidovali tri nemecké hliadky, ktoré sa chceli dostať do obce. Ešte v ten deň pred večerom dorazila do obce trestná výprava s dvoma tankami a mínometom. Začali strieľať do obytných domov a hospodárskych stavieb, z ktorých asi 50 vypálili príslušníci tejto trestnej skupiny, počas troch dní rabovali zásoby potravín, šatstvo, hospodárske zvieratá a iný materiál. Pri tomto prepade bol zastrelený Pavol Hrvol Šašík – 68 ročný, Urban Fábry – 59 ročný, Anna Gápľovská, rod. Hamaľová – 62 ročná a neskôr 16 ročná Helena Jokľová. Spôsobené škody na majetku boli odhadnuté na 20 miliónov korún. Veliteľ trestnej výpravy nechal 8. apríla nastúpiť všetkých mužov od 14 do 60 rokov, ktorí ešte v obci ostali. Nastúpilo 65 mužov. Všetci boli odvezení do koncentračného tábora v Nemecku. Po 9 týždňoch väzenia po skončení vojny sa všetci vrátili do rodnej obce. Oslobodzovacie boje v okolí obce trvali viac ako tri týždne. Zúčastnili sa na nich jednotky 6. armádneho zboru 4. rumunskej armády začlenenej do 2. ukrajinského frontu, do obce prenikli oslobodzovacie jednotky dňa 27. apríla 1945. Po ukončení bojov bolo v chotári obce nájdených 17 mŕtvych rumunských vojakov a jeden Rus. Totožnosť niektorých padlých až na niekoľkých Rumunov sa nepodarilo zistiť. Padlí partizáni a rumunskí vojaci sú pochovaní v spoločných hroboch, ku ktorým sme dnes položili vence.
Spomienkovej akcie pri príležitosti 75. výročia vypuknutia SNP sa v krásnej rázovitej obci Čičmany / okr.Žilina / zúčastnil predseda SZPB Ing. Pavol Sečkár, PhD., predseda Oblastného výboru SZPB v Žiline plk.v.v. Juraj Drotár , predseda ZO SZPB v Čičmanoch Ing. Štefan Pieš, starostka obce Bc. Iveta Michalíková, členovia miestneho folklórneho súboru Lastovienka ako aj miestni obyvatelia. Za KG SR sa podujatia zúčastnil gen. Tibor Gaplovský , tajomník KG SR, ktorého otec ale aj ďalší príbuzní majú korene v tejto obci.
Čičmany
