Náš cyklus Vojensko – historických ciest pokračoval i v tomto roku. Hlavný cieľ cesty plánovanej na 20. – 27.mája 2023 do Talianska bol spojený so 105. výročím odovzdania bojovej zástavy čs. armáde dňa 24. mája 1918 pri Oltáre vlasti v Ríme, čo bolo najväčším úspechom generála M.R. Štefánika v jeho politickej činnosti! Našim zámerom bolo začať tradíciu každoročného pripomínania si tejto významnej udalosti za účasti najvýznamnejších spoločností a osobností Slovenska ako sú minister obrany, náčelník generálneho štábu OS SR, predstavitelia Ministertsva zahraničných vecí SR. Širšou prítomnosťou vojenských kadetov ale i v súčasnosti slúžiacich vojakov pomáhať v nich budovať pocit národnej hrdosti a presvedčeniu ku službe vlasti, tak potrebných v súčasnej dobe. Cestu sme chceli využiť na návštevu miest spojených s 1. technickou brigádou (neskôr 1. tech. divíziou) presunutou z Bieloruska v novembri 1943 do priestoru Imola, Ravena, Faenza, nasadenie v januári 1944 do priestoru Cassina, budovanie nemeckého obranného pásma GUSTAV, rekognoskácia bojov na Monte Cassino.
Hlavného podujatia v Ríme sa spolu s nami zúčastnili členovia Spoločnosti M.R.Štefánika vedení predsedom predstavenstva genmjr.v.v. Ing. Petrom Novotňákom (člen KG SR), členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Slovenský letecký zväz generála M.R. Štefánika zastúpený Ing. Romanom Hermanom, Ozbrojené sily SR reprezentované zásupcom veliteľa Vzdušných síl OS SR brig.gen. Ing. Pavlom Tökölym (člen KG SR). Delegácia Klubu generálov SR a sympatizantov, mala 16 členov: genmjr.v.v. Ing. Svetozár Naďovič, genpor.v.v. Ing. Peter Vojtek, genmjr.v.v. Ing. Juraj Baránek, gen.v.v. JUDr. Alexander Nejedlý, brig.gen.v.v. Ing. Juraj Krištofovič, genmjr.v.v. Ing. Ján Ďurové, generalmajor Helmut Dorner ret., plk.v.v. Dr. Stanislaw Wójcik plk.v.v. Ing. Miroslav Ondráš, Ing. Branislav Neumair, Ing. Peter Tolnay, Mgr. Peter Tomík, plk. JUDr. Ján Marko, Dr. Anton Hrnko, Mgr. Stanislav Polonský, kpt.v.v. Jozef Hrnko. Námet cesty, podrobný program a ubytovanie naplánovali a zabezpečovali gen. Naďovič a Branislav Neumair.
Delegácie sa presúvali samostatne. Naša skupina začala cestu už v sobotu 20.5.2023 v Bratislave, tu sa ráno zišli tri vozidlá – z Topoľčian, Trenčína a Hurbanova, aby zobrali ostatných účastníkov a o 7,30 pokračovali po ose Viedeň, Klagenfurt, Udine, Mestre, Ravena do prímorského rezortu Milano Marittima, celkom 835 km. V Rain pri Klagenfurte sa k nám pripojil gen. H. Dorner, dobre nám padlo pohostenie, ktoré nám u seba doma spolu s manželkou pripravili.
V nedeľu 21.5.2023 sme ráno o 10.00 hod. položili veniec k pamätnej tabuli Petra Jurčišina v nemocnici v Cervii. Pozvanie na akt položenia venca prijal aj zástupca miestnej organizácie veteránov. Vojak Peter Jučišin sa významne zapísal do histórie talianskeho protifašistického boja. Na stranu talianskych vlastencov prebehol 17.8.1944 v priestore Cervia. V Milano – Marittino, okrem iného, prepadli cervetskí partizáni niekoľko automobilov, ktoré prevážali dôležitú rádio-vysielaciu techniku. Nemci pri prenasledovaní partizánov, ktorým sa podarilo ukryť, zastihli v blízkosti solivaru Jurčišina. Na výzvu sa nevzdal a s granátom v ruke sa vrhol na nacistov. Bol ťažko ranený a po niekoľkých dňoch utrpenia zomrel 29.8.1944 v nemocnici v Cervii bez toho, aby prezradil svojich spolubojovníkov. Za statočnosť v bojoch mu talianska vláda in memoriam k 20. výročiu oslobodenia Talianska udelila Zlatú medailu a k 40. výročiu oslobodenia mesta Cervia od fašizmu mu bola odhalená pamätná tabuľa v nemocnici, v ktorej zomrel v deň vypuknutia SNP. Po krátkej prehliadke námestia a centra Cervie sme odišli do historického mesta Ravena cestou po pobreží. Zaujímavou prehliadkou mesta s podrobným výkladom nás sprevádzal Anton Hrnko.
V pondelok 22.5.2023 odchádzame do mesta Faenza, kde sme chceli položiť veniec k hrobom slovenských vojakov na cintoríne Osservanza. Na pietny akt prijali pozvanie predstavitelia mesta a organizácie veteránov. Menovite boli pozvaní novinári Enzo Casadia a Massimo Valli, ktorí napísali článok Slováci vo Faenze a objasnili prezidentovi Šusterovi pri jeho návšteve tragické udalosti, ktoré spôsobili smrť slovenských vojakov. Mali sme pripravené ocenenia KG SR pre starostu a novinárov. Celý program bol ale narušený veľkými záplavami, ktoré zasiahli túto oblasť Talianska. Vidíme zatopené polia, dediny, cesty a domy, často pri presune meníme trasu. Po príchode na cintorín Osservanza zisťujeme, že je zaplavený bahnom a starosta nie je prítomný, je v krízovom štábe na radnici. Správca cintorína je ale ochotný a začne čistiť cestičku ku hrobom našich vojakov. Čas potrebný na vyčistenie využijeme a malá delgácia odchádza do centra mesta na radnicu za starostom. Tu vidíme doslova vojnovú situáciu, na námestí plno nanoseného blata, stany s prvou pomocou, hasiči. Radica otvorená, na prízemí bedne s potravinami, na chodbách blato, v kanceláriách potvárané dvere, všade spisy, zhon…. Starosta si na nás našiel čas, behom 5 minút sa mu poďakujeme za udržiavanie pamiatky na našich vojakov, odovzdáme všetky vyznamenia a vyjadríme svoju účasť s ťažkou situáciou regiónu. Spojenectvo Talianska a Slovenska pretrváva i po 1. a 2. svetovej vojne, symbolizuje to pomoc slovenských hasičov, ktorí prišli do postihnutej oblasti pomôcť. Mali sme šťastie, jedno ich vozidlo sme pri návrate stretli v Rakúsku a poďakovali sme im za pomoc pre Taliansko. Po návrate na cintorín Osservanza je cesta k hrobom voľná, po šmykľavom blate prejdeme ku hrobom a v pietnom tichu položíme veniec. Všade okolo nás sú stopy záplavy. Odchádzame uvedomujúc si, akí sme malí voči sile prírody. Naša ďalšia cesta smeruje do San Marina na krátku prehliadku toho malého štátu a potom do Cassina, celkom 470 km. Neskoro večer sme sa ubytovali v hoteli G&D Deana Golf, v zapadajúcom slnku sa nad nami vypínal kláštor Monte Cassino.
V utorok 23.5 2023 odjazd do Ríma na Piazza Venezia, vzdialenosť 137 km. Po ceste pretneme úsek obranného pásma GUSTAV, Campodimele, Pico, ktorý budovali slovenskí vojaci pri Isoletta do Cole Alto. Nasledoval príchod do Ríma na Piazza Venezia a nástup k slávnostnému aktu 105. výročia odovzdania bojovej zástavy Česko – Slovenským légiám v Taliansku na schodoch Pomníka kráľa zjednotiteľa Viktória Emanuela II. Pomník bol celý uzatvorený pre naše delegácie Spoločnosti M.R.Štefánika, KG SR, SLZ gen. M.R.Š. a SZPB. Samotný pietny akt kladenia venca mal prísny protokolárny priebeh, čo zvyšovalo dôstojnosť a vážnosť celého aktu. Pietny akt sme mali naplánovaný na 24.mája, čo by bolo presne 105 rokov od tejto udalosti, ale z dôvodu, že v tomto termíne bol pomník zablokovaný pre talianskeho prezidenta v súvislosťami osláv vzniku Talianskej republiky, museli sme celý plán našej cesty zmeniť. Po pietnom akte sme odišli na na Veľvyslanectvo SR v Ríme, na recepciu podávanú veľvyslakyňou SR v Ríme pani Karlou Würsterovou, spojenou s príhovormi a odovzdávaním ocenení Spoločnosti M.R.Štefánika pre osobnosti, ktoré sa v Taliansku najviac zaslúžili o popularizáciu odkazu M.R.Š. a Česko – Slovenských légií. Po recepcii sme vysadili ruže Štefánik v záhrade veľvyslanectva. Presunuli sme sa na námestie Largo Bratislava, v blízkosti Piazzale della Farnesina. Tu sme položili vence k pomníku A. Dubčeka a zaspievali sme mu Slovenskú hymnu. Bolo dojímavé stáť pri pomníku nášho rodáka tak ďaleko od domova. Následoval odjazd na Piazza della Repubblica a návšteva Baziliky Santa Maria degli Angeli e dei Martiri, miesto posledného odpočinku predsedu vlády V. E. Orlanda a maršala Diaza. Z dôvodu rekonštrukcie tejto monumentálnej baziliky, sme mohli položiť vence iba k hrobke maršála Diaza. Konečne sme sa presunuli priamo do centra ku Koloseu do hotela Imperial Rooms. Po ubytovani sme sa miestnou dopravou a kúsok i peši po legendárnej Via Apia presunuli na okraj Ríma do do reštaurácie Osteria Appia Antica pri Cecilii Metelle, obkolesenej vinohradmi a záhradami. Spolu s pozvanými hosťami a všetkými našimi priateľmi sme tu do neskorých večerných hodín strávili príjemné chvíle.
V stredu 24.5.2023 sme priamo z hotela pešo prešli na Piazza Venezia k budove poisťovne Generali, kde sme k pamätnej tabuli umiestnenej na počesť odovzdania bojovej zástavy čs. légiám položili vence. Po tomto akte sme vystúpali až na strechu budovy Generali, kde sme na terase s nádherným výhľadom mali malé občesrtvenie. Poobede sme sa spoločne pešo vybrali na prehliadku Ríma: Fontána di Trevi, Pantheon, Castel Sant´Angelo a nakoniec Námestie svätého Petra a samotný Vatikán a jeho múzeá. Bol to náročný deň.
Vo štvrtok 25.5.2023 ráno z hotela odchádzame smer Padova, po ceste sme sa ešte zastavili v Monzumano Terme položiť kvety na skromný hrob markízy G. Benzoni. Pokračovali sme do podhoria do mestečka Rovereto. Nad mestom sa vypína pamätník Castel Dante, kde je pochovaných aj 151 čs. legionárov. Žiaľ do pamätníka sme sa nedostali, pretože bol už od 12,00 hod. zatvorený. Zriadenec ale od nás prevzal veniec a sľúbil, že ho na druhý deň za nás položí do vnútra pamätníka. Ešte stihneme prehliadku obranného úseku 6. čs . str. divízie v priestore Altissimo pri Gardskom jazere. Večer sme sa ubytovali v hoteli Garibaldi v Padove.
V piatok 26.5.2023 ráno v hale hotela nám gen Dorner a plk. Wojčik na mape vysvetlili priebeh bojov o Taliansko so zameraním na priestor Monte Cassino. Po prednáškach sme si všetci popriali šťastnú cestu a vyrážame smer Slovensko po trase Padova, Klagenfurt, Viedeň, Bratislava, celkovo 683 km. Celú našu cestu sme tak zracionalizovaním presunov a reakciou na zmenu termínu hlavného pietneho aktu na Piazza Venezia z 24.5. na 23.5., skrátili o jeden deň.
Prestávku u gen. Dornera sme opäť využili na krátky oddych a občerstvenie, ktoré nám pripravila jeho pani manželka. Rozlúčili sme sa a všetci sa šťastne vrátili domov.
Aj táto cesta bola veľmi prínosná a určite prispela k prehĺbeniu vzájomných vzťahov Talianska a Slovenska. Presvedčili sme sa, že ďaleko od nášho domova si vážia a udržiavajú pamiatku na našich padlých vojakov, vážia si i našich politikov ako je Alexander Dubček. I my sme prispeli k udržiavaniu ich pamiatky. Cesty sa zúčastnilo celkovo 9 generálov, členov Klubu generálov SR, spolu i s našimi sympatizantami sme mali okrem Slovákov zástupcov z Česka, Rakúska a Poľska. Spolu sme najazdili 3400 km.
Je veľkou škodou, že napriek nášmu úsiliu sa významnému výročiu tejto tak dôležitej udalosti v našej histórii nevenovala patričná pozornosť zo strany slovenských vysokých štátnych predstaviteľov.
