Článok s týmto názvom, pripravili novinárky Annamária Domeová a Andre Macošková. Celé znenie je dostupné na : 

http://aktualne.atlas.sk/vysluhove-dochodky-aj-civilna-penzia-pozrite-sa-kolko-zaplati-stat-expolicajtom-ci-vojakom/slovensko/spolocnost/

Našu reakciu na zverejnený článok pripravil generál JUDr. Michal VAĽO, CSc :

V internetových novinách „aktuálne.sk“ bol 19.6.2014 zverejnený príspevok pod názvom „Výsluhové dôchodky aj civilná penzia. Pozrite sa, koľko zaplatí štát expolicajtom či vojakom“, ktorého autorkami sú Annamária Dömeová, Andrea Mačošková.

Autorky poukazujú na desiatky miliónov, ktoré sa majú v najbližších rokoch vyplatiť bývalým vojakom a policajtom na starobných dôchodkoch, s tým, že Sociálna poisťovňa je k takémuto postupu viazaná siedmimi judikátmi Najvyššieho súdu SR a rozsiahlou judikatúrou súdov nižších stupňov.

V závere príspevku autorky rozsiahlo citujú exministra práce Jozefa Mihála, podľa ktorého poisťovňa a ministerstvo za bývalej vlády odmietli rešpektovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo podľa ich názoru protizákonné. Ďalej sa v príspevku uvádza:

« „Vtedajšie vedenie sa tvrdo postavilo proti tomu, aby výsluhoví dôchodcovia, ktorí odpracovali menej, než požadovaných 15 rokov, mali nárok aj na civilný dôchodok. „Nepriznávali sme takéto dôchodky a robili sme všetko pre to, aby sme rozhodnutie Najvyššieho súdu zvrátili,“ zdôraznil Mihál.

Súčasné vedenie  podľa neho „sklopilo uši“ a vypláca dôchodky.“ »

K tomu treba uviesť niekoľko výhrad. Povinnosť vyplatiť starobné dôchodky aj bývalým vojakom a policajtom, ktorí po skončení služobného pomeru pracovali v civilnom sektore, nevyplýva z judikatúry súdov, ale zo zákona, ktorý súdy len vyložili a aplikovali v súlade so všeobecne uznávanými pravidlami definujúcimi právny štát a treba povedať, že aj v súlade s pravidlami slušnosti a morálky.

Takáto povinnosť vyplýva aj čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a článku 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach Medzinárodnej organizácie práce, vyhláseného pod č. 416/1991 Zb., podľa ktorého z práva občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe vyplýva, že toto hmotné zabezpečenie má zodpovedať celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Keďže poberateľ výsluhového dôchodku počas doby, kedy pracoval v civilnom sektore odvádzal odvody, vrátane dôchodkového poistenia, do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, musí mu byť aj táto doba primerane dôchodkovo zhodnotená.

Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z. z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu poistenia policajtov a vojakov v celom rozsahu, aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca v ozbrojených zložkách, bez zohľadnenia dôb poistenia, ktoré poistenci získali vo všeobecnom systéme.

Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú preto vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia zhodnotenej v osobitnom systéme. Inak by došlo k diskriminácii poistencov osobitného systému. Aplikáciou zákona o sociálnom poistení podľa predstáv exministra Mihála dochádzalo k zhoršeniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

Ľudský povedané, celý problém spočíva v tom, či občan, ktorý viacej ako 15 rokov vykonával službu v ozbrojených zložkách, musí odpracovať ešte ďalších najmenej 15 rokov v civilnom sektore, aby mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Ak odpracuje v civilnom sektore menej ako 15 rokov, počas ktorých odvádza dávky sociálneho zabezpečenia, vrátane dôchodkového poistenia,  do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, má či nemá nárok na pomernú časť starobného dôchodku za takto odpracované roky? Majú byť jeho odvody do všeobecného sociálneho systému zohľadnené alebo nie?

Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch Slovenskej republiky by bol postup presadzovaný exministrom Mihálom nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Pritom cieľom právnej úpravy bolo naopak ich zvýhodnenie.

Vylúčenie zhodnotenia doby poistenia vo všeobecnom systéme u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia policajtov a vojakov (výsluhový dôchodok), by malo za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Roky, ktoré občan odpracoval a bol dôchodkovo poistený v zahraničí, sa zohľadňujú pre vznik nároku na starobný dôchodok v Slovenskej republike, len pri určení jeho výšky sa zohľadnia iba roky odpracované  v Slovenskej republike.

Podobne pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, má Sociálna poisťovňa najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Starobný dôchodok poberateľa výsluhového dôchodku, vypočítaný za celú dobu jeho dôchodkového poistenia v oboch systémoch, kráti primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta a vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou Sociálna poisťovňa  zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí.

Odlišným postupom Sociálnej poisťovne by sa doby poistenia výsluhového dôchodcu vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.

Z uvedeného vyplýva, že v dôchodkovom zabezpečení musia byť zhodnotené všetky doby, po ktoré bol poistenec dôchodkovo poistený, ak ich súčet presahuje 15 rokov, bez ohľadu na to, v ktorom sociálnom systéme Slovenskej republiky akú dobu bol poistený.

Aj vtedy, ak poberateľ výsluhového dôchodku odpracoval v civilnom zamestnaní a bol poistený vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia menej ako 15 rokov, má (po dosiahnutí stanoveného veku) nárok na starobný dôchodok. Jeho výška sa určí tak, že Sociálna poisťovňa najprv vypočíta, aká výška starobného dôchodku by mu naležala, keby odpracoval v civilnom zamestnaní aj tie doby, ktoré slúžil v ozbrojených zložkách. Takto vypočítaný starobný dôchodok sa potom kráti primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta a vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.

Keďže výška výsluhového aj starobného dôchodku nie je paušálna, ale sa odvíja od počtu odpracovaných rokov, je nielen ústavné a zákonné, ale tiež slušné a morálne, aby za roky odpracované v ozbrojených zložkách získal občan výsluhový dôchodok a za roky odpracované v civilnom zamestnaní starobný dôchodok (pri splnení ostatných predpokladov).

K diskusii o výške dôchodkov nadväzujúcej na v úvode citovaný príspevok len toľko, že ako sa uvádza priamo v príspevku, priemerná mesačná suma starobných dôchodkov predstavovala v máji 2014 u poberateľov výsluhových dôchodkov 214,71 eur. 

 

« späť