Dňa 15. marca 2017 sa zišli rodinní príslušníci, kamaráti, priatelia a známi generálporučíka v.v. Ing. Antona Muržica pri poslednej rozlúčke s generálom, ktorý zomrel 10. marca vo veku nedožitých 91 rokov.
Pohreb sa konal v obradnej sieni cintorína na Žilinskej ceste v Piešťanoch.
Smútočného aktu sa zúčastnil minister obrany SR Peter Gajdoš, náčelník generálneho štábu OS SR generál Milan Maxim, rektor Akadémie OS SR doc. Ing. Jozef PUTTERA, CSc., primátorka Vrbového – rodného mesta pána generála Mgr. Ema Maggiová, primátor Liptovského Mikuláša Ing. Ján Blcháč, PhD, bývalý vojenský pridelenec ČR v SR genmjr. Ing. Jiří Jančík.
Rozlúčiť sa prišla aj veľká časť pedagogického zboru z Akadémie OS Liptovský Mikuláš, školy, ktorú pán generál zakladal a bol 13 rokov jej náčelníkom.
Za Klub generálov SR sa s našim zakladajúcim členom rozlúčili generáli: Blanárik, Vojtek, Gaplovský, Honzek, Pančík, Novotňák, Áč, Ešmír, Naďovič, Krištofovič a Lobodáš.
Pán generál, česť Tvojej pamiatke!
Narodil sa 3.6.1926 vo Vrbovom
Po skončení reálneho gymnázia v Piešťanoch ho v októbri 1945 prijali na Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Po jej absolvovaní sa 17.8.1947 stal vojakom z povolania v hodnosti poručíka a nastúpil k protitankovému delostreleckému pluku 206 vo Frenštáte pod Radhošťom, kde bol 1. dôstojníkom palebnej batérie.
Na konci decembra 1947 bol vyslaný do kurzu v meračskom delostreleckom oddiele 402 v Příbrame. V januári 1948 sa vrátil do Frenštátu pod Radhošťom, kde v pluku vykonával funkciu veliteľa plukovnej meračskej školy. Od apríla do októbra 1948 pôsobil ako veliteľ vymeriavacej skupiny na južnej Morave. Následne ho vyslali do aplikačnej školy v Delostreleckom učilišti v Olomouci. Po jej ukončení do konca februára bol premiestnený k delostreleckému pluku 14 v Dvoroch u Karlových Varov, v ktorom pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa počtárskej školy.
Od začiatku marca 1949 sa jeho novým pôsobiskom stal protitankový delostrelecký pluk 203v Rokycanoch. Najskôr zastával funkciu veliteľa palebnej batérie, od novembra 1950 veliteľa plukovnej školy. Medzitým bol k 1.10.1950 povýšený do hodnosti nadporučíka.
V apríli 1951 ho vyslali do kurzu veliteľov plukov, organizovaného v rámci Delostreleckého učilišťa v Hraniciach na Morave, kde ho k 1.5. toho roka povýšili na kapitána. Po skončení kurzu v septembri 1951 ho premiestnili do novovytvorenej Školy na dôstojníkov raketometného delostrelectva v zálohe v Liberci, kde až do novembra 1953pôsobil ako jej veliteľ.
Na štábneho kapitána bol povýšený 17.10.1952 a po zrušení tejto hodnosti ho 24.6.1953 previedli do hodnosti majora. Od novembra 1953 vykonával funkciu zástupcu veliteľa 209. protitankového delostreleckého pluku v Lešanoch. V októbri nasledujúceho roka sa stal zástupcom veliteľa 41. delostreleckého pluku v Brezne. V tamojšej posádke zotrval aj po zrušení útvaru, respektíve po jeho reorganizácii na 31. ťažkú delostreleckú brigádu v októbri 1956. Najskôr opäť vykonával funkciu zástupcu veliteľa tejto brigády a v októbri 1957, po povýšení na podplukovníka k 1.7.toho roka, ho poverili velením brigády.
Na konci augusta 1958 sa vrátil do Hraníc na Morave, kde pôsobil ako zástupca náčelníka Delostreleckého učilišťa. V čase od októbra 1959 do augusta 1960 absolvoval Akademický zdokonaľovací kurz pozemného delostrelectva vo VAAZ v Brne.
Od marca 1961 pôsobil v Liptovskom Mikuláši, kde bol ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa Technického učilišťa. V tom roku si doplnil všeobecné vzdelanie zložením maturitnej skúšky na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Liptovskom Mikuláši a následne v októbri 1963 začal študovať na Fakulte delostreleckej a rádiolokačnej VAAZ v Brne, špecializácia veliteľsko-štábna, protivzdušnej obrany. Na konce decembra 1966 bol vymenovaný za náčelníka Technického učilišťa a v júli 1967 úspešne zavŕšil štúdium na VAAZ zložením štátnej záverečnej skúšky a získaním titulu Ing. Krátko potom, k 1.10.1967, bol povýšený do hodnosti plukovníka. Na konci roka 1969 absolvoval dvojmesačný kurz pedagogiky a psychológie na Vojenskej politickej akadémii V.I.Lenina v Moskve.
Po zrušení Technického učilišťa sa od septembra 1973 stal náčelníkom novozriadenej Vysokej vojenskej technickej školy Československo-sovietskeho priateľstva, ktorá pripravovala veliteľské a technické kádre protilietadlového raketového vojska PVOŠ, vojska protivzdušnej obrany pozemného vojska, rádiotechnického a spojovacieho vojska.
Dňom 1.10.1973 ho prezident republiky ČSSR vymenoval do hodnosti generálmajora. Od februára do apríla 1975 absolvoval Vyšší akademický kurz vo Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR K.J.Vorošilova v Moskve.
K 1.5.1983 bol povýšený na generálporučíka. Počas výkonu veliteľských funkcií a štúdia pôsobil v rokoch 1971 – 1989 ako poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR.
Vo februári 1987 ukončil svoju službu v Liptovskom Mikuláši a odišiel do Bratislavy, čo bolo spojené s jeho pridelením k Zväzarmu a následným zvolením za predsedu Slovenského ústredného výboru tejto organizácie. V novej funkcii pôsobil až do 1.1.1990, keď prešiel do kádrovej dispozície. Dňom 30.4.1990 bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania a nasledujúcim dňom preložený do zálohy.
VYZNAMENANIA:
Za službu vlasti (1956), Za zásluhy o obranu vlasti (1956), Za vynikajúcu prácu (1963), Rad červenej hviezdy (1969), Za upevňovanie priateľstva v zbrani II. st. (1970), Pamätná medaila k 30. Výročiu národnooslobodzovacieho boja nášho ľudu a oslobodenia Československa Sovietskou armádou (1974), Pamätná medaila 30. rokov ZNB (1975), Za zásluhy o výstavbu (1976), sov. 60 let Vooružennych Sil SSSR (1979), Rad červenej zástavy (1980), sov. Za ukreplenije bojevogo sodružestva (1982), bulh. Za ukrepvane bratstvoto po oržije (1985), Rad práce (1986), NDR – Der Kampforden Fur Verdienste um Volk und Vaterland in Silber (1986), kub. Madalla 30 Aniversario Fuerzas Armadas Revolucionarias (1986), Za zásluhy o československú ľudovú armádu I. st. (1988), sov. 70 let Vooružennych Sil SSSR (1988) a ďalšie.
genpor. Anton Muržic
