Dňa 15.2.2017 nás navždy opustil náš dlhoročný člen, generálmajor v.v. Ing. Milan PODHORÁNI. Rozlúčka so zosnulým sa uskutoční dňa 21.2.2017 v dome smútku v Senici o 14,00 hod.Česť jeho pamiatke. generál Milan Podhoráni patrí medzi zakladajúcich členov Klubuá generálov SR.
V utorok 21. februára 2017 sme sa rozlúčili s vojakom, generálom, človekom, ktorý zasvätil celý svoj profesionálny život službe vlasti. Rozlúčili sme sa s človekom, ktorého sme mali radi a ktorého sme si vážili. Človek, ktorý mal tak rád život, náhle a pre nás nečakane odišiel.
Svoj život spojil s vojenským povolaním hneď po skončení základnej deväťročnej školy, keď sa stal žiakom Vojenskej školy Jána Žižku z Trocnova v Moravskej Třebovej
Po jej ukončení v roku 1964 pokračoval vo vojenskom štúdiu na Vyššom delostreleckom učilišti (VDU) v Martine. Štúdium zavŕšil 1.augusta 1967, keď bol prijatý za dôstojníka z povolania v hodnosti poručíka. Súčasne bol zaradený na funkciu veliteľa palebnej čaty 65. výsadkového práporu v Prostějove.
O tri roky dňa 1.augusta 1970 bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Ešte v tom roku bol premiestnený do VDU v Martine na post veliteľa školskej čaty. Od 1.mája 1974 tu vykonával funkciu zástupcu náčelníka štábu výcvikového zabezpečovacieho pluku učilišťa.
V tom istom roku bol vyslaný na štúdium na Vojenskú delostreleckú akadémiu M.I. Kalinina v Leningrade (ZSSR), smer veliteľsko-štábny pozemného delostrelectva. Počas štúdia ho 1.mája 1975 povýšili do hodnosti kapitána. Po absolvovaní akadémie v roku 1978 bol premiestnený k 3. delostreleckému pluku v Senici, kde postupne vykonával funkcie veliteľa delostreleckého oddielu (1978-1979), zástupcu veliteľa pluku (1979-1981) a od roku 1981 veliteľa pluku (1981-1985). V Senici tak strávil 7 rokov, tu bol povýšený 1.mája 1979 do hodnosti majora a 1.mája 1983 do hodnosti podplukovníka.
V roku 1985 bol premiestnený na Veliteľstvo Východného vojenského okruhu (VVO) v Trenčíne do funkcie zástupcu veliteľa raketového vojska a delostrelectva VVO. Dňa 1.mája 1985 po 18 rokoch služby v útvaroch, bol povýšený do hodnosti plukovníka.
Milan pokračoval vo vzdelávaní, v rokoch 1988-1989 absolvoval postgraduálne štúdium na Vojenskej akadémii A. Zápotockého v Brne, študijný odbor veliteľsko-štábny, špecializácia vševojskovo-operačná. Po úspešnom ukončení štúdia bol v júli 1989 zaradený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu (gšt.).
Následne opäť vykonával funkciu veliteľa raketového vojska a delostrelectva Východného vojenského okruhu a od 1.januára 1992 náčelníka raketového vojska a delostrelectva Vojenského veliteľstva východ.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1.januára 1993 pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde SR vo funkcii náčelníka raketového vojska a delostrelectva ASR v Trenčíne.
Na konci tohto roka bol premiestnený na vytvárané Ministerstvo obrany SR do Bratislavy a bol ustanovený za riaditeľa Inšpekcie ministra obrany SR. Jeho úlohou ako historicky prvého riaditeľa inšpekcie, bolo vybudovať a nastaviť činnosť najvyššieho kontrolného orgánu ministra obrany SR. Podarilo sa mu zostaviť spoľahlivý tím, ktorý si svojou prácou a výsledkami získal rešpekt a dôveru príslušníkov Armády SR.
Plukovník Podhoráni v roku 1997 absolvoval Vyšší akademický kurz v Marshallovom európskom centre pre bezpečnostné štúdie so sídlom v Garmisch-Partenkirchene (NSR) a v tom istom roku dňa 30.mája 1997 bol prezidentom SR vymenovaný vtedy do prvej generálskej hodnosti, do hodnosti generálmajora.
V roku 1998 odchádza z Bratislavy do Moskvy ako pridelenec obrany SR v Ruskej federácii, tu pôsobí štyri roky až do roku 2002. Dňom 31.marca 2003 po 43 rokoch v uniforme, bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.
Generálmajorovi Podhoránimu bol udelený celý rad zahraničných a domácich medailí, tie najvýznamnejšie boli: Za službu vlasti, Za upevňovanie priateľstva v zbrani III. st. – 1981, Za ukreplenije bojevogo sodružestva – 1982 (rus), Medaille der Waffenbrüderschaft in Silber – 1985, Za zásluhy o obranu vlasti, Pamätná medaila ministra obrany SR I. st., Medaila Milana Rastislava Štefánika I. st., Za vernosť ozbrojeným silám SR, Medaľ Piotra Velikogo, Pamätná medaila k 15. Výročiu vzniku ozbrojených síl SR.
Generálmajor Podhoráni zostal i po odchode z ozbrojených síl s vojakmi v kontakte. Preto, keď vzniká prvá profesijná stavovská organizácia slovenských generálov Klub generálov SR, stáva sa jeho zakladajúcim členom už 27. apríla 2006. Milan Podhoráni žil v Senici, tu sa podieľal na založení a vedení občianskeho združenia Delostrelec a aktívne pracoval aj pre Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.
Ako výraz úcty a vďaky za jeho prácu v prospech Slovenskej republiky, Ozbrojených síl SR a samotného KG SR, rada Klubu generálov SR dňa 17.februára 2017 udelila genmjr. Ing Milanovi Podhoránimu in memoriam Záslužný kríž generála Rudolfa Viesta I.stupňa zlatý.
Pán generál, česť Tvojej pamiatke!
gen. Milan Podhoráni
