Dňa 25. apríla 2016 zomrel Borivoj Malár, jediný syn generála Augustína Malára.

Veliteľ Východoslovenskej armády generál II. triedy Augustín Malár bol zatknutý 31.8. 1944 v Nižnom Šebeši  ako prvý zo štyroch slovenských generálov (Viest, Golian, Jurech a Malár), ktorí boli nakoniec v marci 1945 popravení v koncentračnom tábore Flossenbűrg.

Borivoj Malár sa narodil až 4.11.1944 v Bratislave a tak sa so svojim otcom nikdy nestretol. Vychovávala ho matka a vyrastal na Slovensku. V rokoch 1958-1962 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Novom Meste nad Váhom. Po maturite nastúpil na 2 ročnú základnú vojenskú službu k železničnému vojsku. Slúžil v Hradci Králové, Pardubiciach, Valaskom Meziříčí, Jeseníkoch a Prahe, dosiahol hodnosť čatára. V roku 1965 po prepustení zo základnej vojenskej služby začal študovať na Vysokej škole technickej v Bratislave na elektrotechnickej fakulte. Štúdium ukončil v 1970 a zamestnal sa v Bratislavských Elektrotechnických Závodoch (BEZ). Postavenie blízkych príbuzných našich popravených generálov v týchto časoch nebolo jednoduché. Museli znášať rozličné ústrky a príkoria. Odkaz ich otcov a i oni sami boli pre vtedajšiu spoločnosť nepohodlní. Toto viedlo nakoniec k tomu, že Borivojovej matke bolo odporučené a umožnené vycestovať do Spolkovej republiky Nemecko.  Borivoj, ako skoro 30 ročný, ju s povolením úradov nasledoval 11.6.1974. Následne, na odporučenie amerických a nemeckých úradov, si zmenil meno na Claus Brust.

Založil si rodinu a žil neďaleko Aachenu. O jeho vzťahu k rodnej vlasti svedčia i mená jeho troch synov: Borivoj, Andrej a Martin. 

Klub generálov Slovenskej republiky mal príležitosť stretnúť sa s Borivojom Malárom-Clausom Brustom vlani 19. novembra 2015 pri odoberaní prste v KZ Flossenbűrg, z miest, kde boli naši generáli popravení. Vtedy sa prvý krát po 70 rokoch stretli ich jediní žijúci potomkovia a to synovia Borivoj Malár, Marcel Jurech a Ivan Golian. Mali sme šťastie a stretli sme ho i 17. apríla 2016, keď  sme odhaľovali pamätnú tabuľu popraveným generálom opäť vo Flossenbűrgu. Borivoj bol už slabý, ale šťastný, že na Slovensku sa na jeho otca nezabúda…

 

Borivoj Malár-Claus Brust česť Tvojej pamiatke!

Borivoj Malár

« späť