Dňa 25. júla 2019 zomrel v Prahe Ivan Golian, syn generála Jána Goliana, legendárneho veliteľa v Slovenskom národnom povstaní.
Štábneho dôstojníka Jána Goliana priviedol k aktívnemu zapojeniu sa do odboja narastajúci odpor k nemeckému nacizmu. Keďže zastával post náčelníka štábu veliteľstva Pozemného vojska, poverili ho prípravami na povstanie v armáde. Jeho odbojová činnosť vyvrcholila po vypuknutí SNP 29. augusta 1944, keď sa stal prvým veliteľom 1. čs. armády na Slovensku a SNR ho povýšila do hodnosti čs. brigádneho generála. Ján Golian na poste veliteľa povstaleckej armády zotrval až do príchodu gen. Rudolfa Viesta na povstalecké územie v októbri 1944. Aj keď povstalecká armáda aktívne bojovala proti nemeckým okupantom, povstanie bolo postupne likvidované a povstalci zatlačovaní do hôr, až 28. októbra 1944 generál Viest pod tlakom krajne nepriaznivej situácie rozhodol o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. Viest a Golian mali možnosť odletieť lietadlom do ZSSR, to však odmietli. Viest tak urobil napriek tomu, že bol vekovo starší a vážne chorý. Nemecké jednotky začali na povstaleckých veliteľov „lov“ a už 3. novembra 1944 oboch generálov zajali aj s ďalšími štábnymi dôstojníkmi a vojakmi v Pohronskom Bukovci. Eskortovali ich do Banskej Bystrice, neskôr do Bratislavy, kde boli vypočúvaní. Nasledoval ich transport do Berlína na Hlavný úrad ríšskej bezpečnosti, kde ich podrobili ďalším výsluchom a konfrontáciám.
Po mesiacoch vyšetrovania bolo o osudoch zajatých slovenských generálov rozhodnuté. Prvotné slušné zaobchádzanie sa postupne menilo, použili voči nim rôzne formy nátlaku i mučenie. Do dnešných dní sa nepodarilo celkom presne rekonštruovať ich peripetie od zajatia po zavraždenie. Vyšetrovanie čs. orgánov po skončení druhej svetovej vojny s určitosťou zistilo, že do koncentračného tábora Flossenbürg boli odvlečení generáli Štefan Jurech a Augustín Malár. Osud generálov Viesta a Goliana po ich odsune z Berlína nie je až taký zrejmý. S najväčšou pravdepodobnosťou boli spolu s ďalšími slovenskými a českými dôstojníkmi, účastníkmi SNP, tiež odsunutí do spomínaného koncentračného tábora. Tu sa s najväčšou pravdepodobnosťou osudy všetkých štyroch generálov spojili a naplnili.
Všetci štyria boli odsúdení za zradu Veľkonemeckej ríše na trest smrti. Viest a Golian boli popravení za ozbrojený boj proti nacistickému Nemecku, Jurech za pokus o prechod Rýchlej divízie na stranu Červenej armády a Malár za spoluúčasť na Čatlošových prípravách vojenského prevratu a spoluprácu s odbojom.
Vo Flossenbürgu slovenskí generáli prežili ako odsúdenci na smrť už iba niekoľko týždňov. Posledné dni ich života boli poznačené zvrátenosťou nacistického režimu a týraním. Trpeli surovým zaobchádzaním zo strany dozorcov, ako aj nedostatkom stravy. Podľa svedectva francúzskeho dôstojníka plk. A. Motteta boli generáli spoločne s ďalšími väzňami z ciel č. 36 a 38 popravení v zákutí dvora v druhej polovici marca 1945.
Z cely A. Motteta bolo vidieť priamo na celý dvor, kde sa popravy vykonávali. Tak mal francúzsky zajatec možnosť vidieť na vlastné oči krvavé exekúcie nielen slovenských generálov, ale aj ďalších slovenských a českých účastníkov SNP. Čs. štátne orgány po druhej sv. vojne dokázali len približne určiť dátumy popráv slovenských generálov.
Dňa 23.4.1945 bol koncentračný tábor Flossenbűrg oslobodený americkou armádou, vojakmi 90. a 97. pechotnej divízie. Americký vojaci odviezli všetku dokumentáciu z tábora do archívov do Washingtonu, kde slúžili pri procesoch s vojnovými zločincami. Veľká časť tejto dokumentácie nebola do dnešných dní preskúmaná.
Syn generála Goliana Ivan sa narodil 9. augusta 1944, v októbri po potlačení povstania bol spolu s matkou prevezený letecky do ZSSR. Ivan mal 7 mesiacov, keď jeho otca nacisti popravili. Pred smrťou žil a pracoval v Prahe.
Klub generálov SR navštívil ako prvá vojenská delegácia dňa 19.11.2015, v roku 70.výročia ukončenia 2. svetovej vojny, pamätník Koncentračného tábora Flossenbűrg. Tejto návštevy a pietneho aktu sa zúčastnili i synovia padlých generálov, páni Borivoj Malár, Ivan Golian a pplk. Marcel Jurech, ktorí sa stretli vôbec po prvýkrát. Následne Klub generálov SR umiestnil na mieste popráv pamätnú tabuľu.
Flossenbürg je malá dedinka ležiaca v Bavorsku, neďaleko hraničného priechodu Rozvadov (Česká republika). Časť budovy, v ktorej sa nachádzajú cely č. 36,37 a 38, sa zachovala do dnešných dní. Zariadeniami KZ Flossenbürg v období rokov 1938 až 1945 prešlo až 100 000 väzňov 47 národností a z nich 30 000 tu našlo svoju smrť.
Česť a naša úcta hrdinom Slovenského národného povstania!
Ivan Golian odpočívajte v pokoji.
Zomrel Ivan Golian
