* 18.07.1963
Po absolvovaní Vojenského gymnázia v Opave v roku 1981 sa stal poslucháčom Vysokej vojenskej technickej školy (VVTŠ) v Liptovskom Mikuláši, študijný odbor inžinierska služba raketovej techniky a protilietadlových raketových kompletov.
Počas štúdia bol 1. 1. 1982 povýšený na rotmajstra a 1. 1. 1985 na nadrotmajstra. Štúdium skončil v roku 1986 vyradením v hodnosti poručíka s priznaným titulom inžinier. V posádke Liptovský Mikuláš začal aj svoju kariéru profesionálneho vojaka, a to vo funkciách staršieho techniky a náčelníka technických skupín oddielu protilietadlových raketových kompletov VVTŠ.
V rokoch 1987 – 1990 pôsobil, od 1. 10. 1988 v hodnosti nadporučíka, ako veliteľ čaty a veliteľ vysokoškolského odboru študentov VVTŠ.
Následne, v rokoch 1990 – 1995 na tejto škole (k 1.1.1993 premenovanej na Vojenskú akadémiu – VA) vykonával, od 1. 11. 1991 už v hodnosti kapitána, funkcie staršieho učiteľa, odborného asistenta a asistenta Katedry bojového použitia protilietadlových raketových kompletov protivzdušnej obrany štátu (PVOŠ) a automatizovaných systémov velenia PVO. Súčasne externe študoval vedeckú ašpirantúru na Katedre systémov technického zabezpečenia a automatizácie.
V roku 1993 absolvoval štúdium (CFALL) na Akadémii kanadských ozbrojených síl v Bordene (Kanada) a v roku 1994 tiež Vyšší veliteľsko-štábny kurz OSN pre samostatných pozorovateľov OSN vo Wiener Neustadte (Rakúsko).
Po úspešnom skončení vedeckej ašpirantúry v roku 1994 mu bola priznaná vedecká hodnosť kandidáta vied (CSc.) V tom istom roku začal habilitačné konanie, ktoré sa skončilo v roku 1997 priznaním vedecko-pedagogického titulu docent.
K 1. 9. 1995 bol povýšený na majora a vymenovaný za veliteľa tímu samostatných medzinárodných pozorovateľov OSN v Angole. Po skončení ročnej misie absolvoval Výcvikový a školiaci program americkej námornej pechoty v USMA Campe Lejeune (USA)a bol poverený funkciou zástupcu veliteľa kontingentu Ozbrojených síl SR na elitnom cvičení americkej námornej pechoty a krajín PFP „Cooperative Osprey 96“. Následne sa vrátil na VA v Liptovskom Mikuláši, kde do roku 1998 pôsobil vo funkciách náčelníka skupiny a vysokoškolského docenta Katedry systémov technického zabezpečenia a automatizácie PVOŠ.
Počas výkonu týchto funkcií bol v rokoch 1996 – 1997 externým členom Americkej akadémie vied v New Yorku.
V rokoch 1997 – 1998 absolvoval Vyšší akademický kurz MO SR.
V nasledujúcom období sa venoval vojenskej diplomacii. V rokoch 1998 – 1999 zastával, od 1. 4. 1998 v hodnosti podplukovníka, pozíciu vedúceho staršieho dôstojníka špecialistu odboru vojenskej diplomacie a riadenia Úradov pridelencov obrany SR v zahraničí na MO SR v Bratislave. Na jeseň 1999 bol poverený funkciou pridelenca obrany SR na Veľvyslanectve SR v Španielskom kráľovstve, ktorú vykonával do roku 2005, pričom 14. 12. 2003 bol povýšený na plukovníka.
V rokoch 2003 – 2004 absolvoval kurz medzinárodnej politiky, obrany a bezpečnosti na Universidad Complutence v Madride a v roku 2004 medzinárodný kurz európskej a medzinárodnej bezpečnosti na Akadémii generálneho štábu pozemných vojsk Španielskeho kráľovstva a na Univerzite v Zaragoze, kde sám aj prednášal.
Po návrate na Slovensko pôsobil v v rokoch 2005 – 2008 vo funkcii riaditeľa Inštitútu vojenskej diplomacie a vojenského spravodajstva Prevádzkového strediska MO SR v Bratislave. V tomto čase absolvoval Kurz národnej a medzinárodnej bezpečnosti a medzinárodných vzťahov na Akadémii ozbrojených síl M.R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši a kurz vojenskej diplomacie MO SR.
V rokoch 2008 – 2011 bol pridelencom obrany SR na Veľvyslanectve SR v Tureckej republike s akreditáciou v Turecku, Gruzínsku a Iráne.
Po skončení funkčného obdobia pôsobil ako riaditeľ oddelenia koncepcie a rozvoja MO SR a od začiatku roka 2012 ako zástupca riaditeľa odboru MO SR.
V rokoch 2011 – 2012 bol členom, respektíve zástupcom vedúceho delegácie SR na rokovaniach národných predstaviteľov vojenského výboru BOG MIC – NATO HQ v Bruseli.
Dňa 8. 5. 2012 ho prezident SR vymenoval do hodnosti brigádneho generála a súčasne za rektora Akadémie ozbrojených síl M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Z titulu tejto funkcie sa stal tiež slovenským národným reprezentantom Konferencie veliteľov vojenských akadémií a univerzít NATO (COC NATO) a členom Slovenskej rektorskej konferencie.
Brigádny generál doc. Ing. Boris Ďurkech, CSc. je ženatý a žije v Ivanke pri Dunaji.
Členom Klubu generálov od 10. júla 2012.
Vyznamenania
Medaila UNAVEM III – Angola – 1996 (OSN), Za službu v mierových misiách ASR II. st. – 1996, Medal US Marine Corps – Coopoerative Osprey – 1996 (USA), Rytiersky rad španielskej kráľovskej rytierskej asociácie Yuste – 2002 (špan), Imperiálny rad Karola V. – 2003 (špan), Order šw. Stanislawa – 2003 (poľ), Order Krzyža Grunwaldu – 2004 (poľ), Pamätná medaila ministra obrany SR III. st. – 2004, Medaila Pomarančovej revolúcie – 2004 (ukr), Medaila ministra obrany SR k 60. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny – 2005, Rytiersky rad španielskej kráľovskej jednotky Reales Tercios – 2005 (špan), Rytiersky rad Sv. Lazara – 2006, Odznak Vojnový veterán – 2006, Pamätná medaila ministra obrany SR II. st. – 2007, Čestný odznak ozbrojených síl Slovenskej republiky I. tr. – 2007, Za vernosť ozbrojeným silám SR I. st. – 2008, Za vernosť ozbrojeným silám SR II. st. – 2008, Za vernosť ozbrojeným silám SR III. st. – 2009, Medaila vojenskej spravodajskej služby III. st. – 2009, Medaila vojenskej spravodajskej služby I. st. – 2012,