* 16.06.1947
Skončil Odbornú učňovskú školu pri Švermových železiarňach v Podbrezovej a v septembri 1965 nastúpil do jednoročného maturitného kurzu pri Automobilovom učilišti v Nitre, kde súčasne dokončil aj vojenskú základnú službu. Od septembra sa stal poslucháčom učilišťa. Štúdium skončil v júli 1968 prijatím za vojaka z povolania v hodnosti poručíka.
Od augusta 1968 vykonával funkciu zástupcu veliteľa roty pre technické veci v 10. tankovom pluku v Martine. V septembri 1972 ho vyslali na interné štúdium Vojenskej akadémie A. Zápotockého v Brne, študijný odbor tankový a automobilový, smer veliteľsko-inžiniersky. Štúdium, počas ktorého bol 1.7. 1973 povýšený na nadporučíka absolvoval v júli 1976 spolu so získaním akademického titulu inžinier. Následne bol ustanovený do funkcie staršieho dôstojníka skupiny
odbornej prípravy prevádzky a opráv technického oddelenia veliteľstva 14. tankovej divízie v Prešove.
Od augusta 1977 do októbra 1981 vykonával funkciu zástupcu veliteľa pre technické veci 63. motostreleckého pluku v Michalovciach. 1.7. 1978 bol povýšený do hodnosti kapitán a 1.5. 1981 do hodnosti major.
V októbri 1981 prevzal funkciu zástupcu náčelníka technického oddelenia veliteľstva 14. tankovej divízie a v roku 1982 absolvoval trojmesačný akademický kurz pri Vojenskej akadémii tankových vojsk maršala ZSSR R.J. Malinovského v Moskve.
Po jeho skončení bol od novembra 1982 ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa pre technické veci 14. tankovej divízie, neskôr od 1.5. 1985 už v hodnosti podplukovníka.
V decembri 1985 ho vymenovali za náčelníka Vojenského učilišťa v Nitre, neskôr od 28.8. 1991 Vojenskej strednej školy tankovej a automobilovej.
Dňom 1.5. 1990 ho povýšili na plukovníka.
Po zániku federálnej čs. armády pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde SR.
V máji 1993 ho vymenovali za riaditeľa sekcie zahraničných vzťahov Ministerstva obrany SR. Počas výkonu funkcie absolvoval niekoľko kurzov anglického jazyka na Slovensku, vo Veľkej Británii a Kanade.
K 30.5. 1997 ho prezident SR vymenoval do hodnosti generálmajora.
V marci 1999 sa stal generálnym riaditeľom sekcie integrácie a zahraničných vzťahov MO SR. Dňom 11.2. 2001 bol prepustený, po splnení podmienok nároku na výsluhový dôchodok, zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.
Ako občiansky zamestnanec vojenskej správy následne od mája 2001 vykonával funkciu zástupcu vedúceho oddelenia v sekcii integrácie a zahraničných vzťahov MO SR. V máji 2001 odišiel z rezortu obrany.
Generálmajor Ing. Ľudovít Gál je ženatý a žije v Nitre.
Je zakladajúcim členom Klubu generálov Slovenskej republiky od 27. apríla 2006.
Vyznamenania
Za službu vlasti – 1976, Za zásluhy o obranu vlasti – 1980, Fegyverbaráságért Érdemérem ezust fokozata – 1985 (maď), 70 let Vooružennych Sil SSSR – 1988 (sov), Za zásluhy o československú ľudovú armádu I. st. – 1989, Za upevňovanie priateľstva v zbrani III. st. – 1990, Pamätná medaila ministra obrany SR I. st. – 1997, Za službu v mierových misiách Armády SR V. st. – 1998, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), 60 let Pobedy v Velikoj otečestvennoj vojne 1941-1945 – 2012 (ukr), Pamätná medaila generála Jána Goliána I. st. – 2013 (KGSR),