* 27.02.1947
Roku 1968 absolvoval Vyššie vojenské učilište kpt. O. Jaroša vo Vyškove na Morave a stal sa vojakom z povolania v hodnosti poručíka.
Následne nastúpil službu v 104. motostreleckom pluku v Tachove, kde postupne vykonával funkcie veliteľa motostreleckej čaty (1968-1968), veliteľa motostreleckej roty (1969-1971) a náčelníka štábu motostreleckého práporu (1971-1972).
K 1.8. 1972 bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Súčasne bol vyslaný na interné postgraduálne štúdium na Vojenskej akadémii A. Zápotockého (VA AZ) v Brne. Po jeho skončení pôsobil v rokoch 1974-1979 ako náčelník štábu 12. tankového pluku v Podbořanoch a veliteľ 5. motostreleckého pluku v Mikulove
Počas výkonu týchto funkcií bol 1.11. 1976 povýšený do hodnosti kapitána a 26.11. 1979 do hodnosti majora.
Na konci roka 1979 bol premiestnený do Plzne a ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa 19. motostreleckej divízie pre bojovú prípravu. V nasledujúcom roku ho vyslali absolvovať interné štúdium na Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR K.J. Vorošilova v Moskve.
Po jeho skončení v roku 1982 pôsobil krátky čas ako náčelník štábu a v rokoch 1983-1984 ako veliteľ 15. Motostreleckej divízie v Českých Budejoviciach, a to od 1.5. 1982 v hodnosti podplukovníka a od 1.10. 1984 v hodnosti plukovníka.
Následne bol ustanovený do funkcie zástupcu náčelníka štábu 1. armády v Příbrame.
Od roku 1985 vykonával funkciu zástupcu náčelníka operačnej správy Západného vojenského okruhu v Tábore.
V roku 1989 prešiel do vojenského školstva a pôsobil ako zástupca náčelníka a neskôr náčelníka Katedry stratégie, operačného umenia, dejín vojen a vojenského umenia VA AZ v Brne.
Po zániku čs. federálnej armády pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde Slovenskej republiky vo funkcii náčelníka operačnej správy hlavného štábu Veliteľstva ASR v Trenčíne.
V rokoch 1994-1996 vykonával funkciu riaditeľa sekcie obrannej politiky a rozvoja armády Ministerstva obrany SR (MO SR) a následne funkciu generálneho riaditeľa Úradu MO SR v Bratislave.
Počas výkonu tejto funkcie ho prezident SR dňa 30.5. 1997 vymenoval do hodnosti generálmajora.
V roku 1999 sa stal generálnym riaditeľom sekcie obrannej politika a obranného plánovania MO SR a od roku 2000 pôsobil ako vedúci oddelenia výskumov Inštitútu obrany a bezpečnosti MO SR.
Po splnení nároku na výsluhový dôchodok bol dňom 15.12. 2001 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka Ozbrojených síl SR.
Generálmajor Ing. Milan Stráňava žije v Bratislave.
Je zakladajúcim členom Klubu generálov Slovenskej republiky od 27. apríla 2006.
Vyznamenania.
Za službu vlasti – 1975, Za zásluhy o obranu vlasti – 1980, Za upevňovanie priateľstva v zbrani III. st. – 1984, Za ukreplenije bojevogo sodružestva – 1985 (sov), Pamätná medaila ministra obrany SR I. st. – 1997, Armée de terre – 1998 (franc), Pamätná medaila k 15. výročiu vzniku ozbrojených síl SR – 2008, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009,