* 17.12.1962
Po ukončení Základnej deväťročnej školy v Chyškách (okr. Písek, ČR), študoval od septembra 1978 do júla 1982 na Vojenskej strednej odbornej škole (VSOŠ) – smer ženijný v Martine. V priebehu 3. A 4. Ročníka na VSOŠ vykonával od 29.7. 1980 do 10.7. 1982 vojenskú základnú službu, počas ktorej bol postupne povýšený až do hodnosti čatára. Dňa 11.7. 1982 bol vyradený a vymenovaný do hodnosti rotmajstra. Následne sa stal od septembra 1982 poslucháčom Vysokej vojenskej školy pozemného vojska (VVŠ PV) hrdinu ČSSR a ZSSR generála L. Svobodu vo Vyškove na Morave. Na VVŠ PV absolvoval študijný odbor veliteľsko-ženijný a 1.10. 1985 ho povýšili do hodnosti nadrotmajstra. Štúdium ukončil 19.7. 1986 vyradením, vymenovaním do prvej dôstojníckej hodnosti poručíka a priznaním titulu inžinier.
V priebehu rokov 1986 – 1990 pôsobil vo veliteľských funkciách v štruktúre 6. ženijnej brigády v Seredi, najskôr ako veliteľ ženijnej čaty 167. ženijného práporu (žpr) a od septembra 1988 ako veliteľ ženijnej prieskumnej roty. Medzitým bol dňa 5.10. 1987 mimoriadne povýšený do hodnosti nadporučíka.
Od septembra 1990 do júna 1991 bol v internom postgraduálnom štúdiu – odbor prieskum a spravodajstvo vo Vojenskej akadémii v Brne.
Počas štúdia bol 1.10. 1990 povýšený na kapitána.
Od júla 1991 do januára 1993 bol veliteľom roty v Škole na dôstojníkov v zálohe v Martine a potom ženijným náčelníkom 3. špeciálneho odriadu Armády SR v Žiline.
V decembri 1993 sa stal veliteľom výcvikového strediska 3. špeciálneho odriadu a neskôr po reorganizácii veliteľom výcvikového strediska 5. pluku špeciálneho určenia (5. pšu) v Žiline.
Dňa 1.10. 1994 bol povýšený na majora. Popri pôsobení vo vyššie uvedenej funkcii bol vo februári 1996 poverený aj výkonom funkcie zástupcu veliteľa 5. pšu. Od augusta 1996 do septembra 1997 pôsobil vo funkcii zástupca veliteľa žpr slovenského kontingentu mierových síl OSN v misii UNTAES vo východnom Slavónsku (Chorvátsko).
Do decembra 1997 bol ženijným náčelníkom 5. pšu a následne do septembra 1999 zastával funkciu náčelníka štábu práporu rýchleho nasadenia v Martine. 21.10. 1998 bol povýšený na podplukovníka.
Od 7.9. 1999 do septembra 2000 bol veliteľom prvého slovenského kontingentu vo vojenskej operácii v Kosove. Po návrate z tejto misie pôsobil od septembra 2000 do júna 2002 na veliteľstve pozemných síl v Trenčíne vo funkcii vedúceho staršieho dôstojníka – špecialistu oddelenia riadenia ženijného vojska.
V tejto funkcii absolvoval od septembra 2001 do februára 2002 veliteľsko-štábny kurz UK II vo Vojenskej akadémii v L. Mikuláši. V období od júla 2002 do júla 2003 bol veliteľom ženijného práporu pozemných síl v Seredi. Následne v júli 2003 prevzal velenie prvého slovenského kontingentu v operácii Irácka sloboda v Iraku. Jednotka v sile roty pôsobila pod jeho velením v rámci stabilizačných síl medzinárodnej divízie pod poľským velením v sektore „Stred-Juh“ medzi Bagdadom a Basrou.
Od februára do marca 2004 bol opätovne veliteľom ženijného práporu pozemných síl v Seredi a v období od apríla do konca mája 2004 zástupcom náčelníka skupiny prípravy síl na zastupovanie vo veliteľstvách NATO na GŠ OS SR v Bratislave.
Dňa 1.6. 2004 bol povýšený do hodnosti plukovníka a zároveň ustanovený do funkcie Veliteľa operácií – náčelníka Centra riadenia operácií GŠ OS SR v Bratislave.
Od januára do apríla 2005 bol vyslaný do odborného jazykového kurzu v York St. John College of the University of Leeds vo Veľkej Británii.
Potom do augusta 2006 zastával funkciu veliteľa CRO na Štábe riadenia operácií GŠ OS SR. Následne od septembra 2006 do júna 2007 úspešne absolvoval Kurz národnej bezpečnosti v NAO v L. Mikuláši a 30.6. 2007 získal oprávnenie používať označenie dôstojníka generálneho štábu (gšt.).
Od júla do decembra 2007 pôsobil vo funkcii náčelníka odboru plánovania použitia ozbrojených síl na Štábe požiadaviek a dlhodobého plánovania GŠ OS SR v Bratislave.
Dňom 3. Decembra 2007 bol ustanovený do funkcie veliteľa 2. mechanizovanej brigády v Prešove. V uvedenej funkcii ho prezident SR vymenoval do prvej generálskej hodnosti brigádneho generála.
Od 1.10. 2010 vykonával funkciu zástupcu veliteľa Pozemných síl OS SR a dňom 15.9. 2012 prevzal funkciu veliteľa Pozemných síl O S SR v Trenčíne.
Brigádny generál Ing. Ondřej Novosad je ženatý a žije v Martine.
Členom Klubu generálov Slovenskej republiky je od 6. marca 2008.
Vyznamenania
Za službu v mierových misiách Armády SR I. st. – 1997, Medal for Service with United Nations Transsitional Administration for Eastern Slavonia, Baranja and Western Sriem II. class – 1997 (UN), Za službu v mierových misiách ASR II. st. – 1997, Medal for Service with United Nations Transsitional Administration for Eastern Slavonia, Baranja and Western Sriem I. class – 1997 (UN), Medal for Service with NATO on Operations in relation to kosovo II class – 2000 (NATO), Za službu v mierových misiách Armády SR III. st. – 2000, Medal for Service with NATO on Operations in relation to kosovo I class – 2000 (NATO), Pamätná medaila ministra obrany SR II. st. – 2000, Za vernosť ozbrojeným silám SR III. st. – 2002, Za službu v operácii iracká sloboda v Iraku – 2004 (OSN), Za službu v mierových misiách ASR V. st. – 2004, Za vernosť ozbrojeným silám SR II. st. – 2004, Čestný odznak ozbrojených síl SR III. tr. – 2004, Za službu v zahraničí II. st. – 2005 (čes), Pamätná medaila ministra obrany SR I. st. – 2006, Za službu v zahraničí I. st. – 2006 (čes), Pamätná medaila UN-Veterán Slovakia – 2006, Za plnenie úloh v mierových misiách Slovinska – 2006 (slovin), Pamätná medaila k 15. výročiu vzniku ozbrojených síl SR – 2008, Odznak náčelníka Generálneho štábu OS SR III. tr. – 2009, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána III. st. – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána III. st. – 2013 (KGSR), Záslužný kríž generála Rudolfa Viesta II. st. – 2014 (KGSR),