* 21.06.1953
Roku 1972 ukončil štúdium Vojenskej strednej odbornej školy elektrotechnickej a rádiolokačnej v Liptovskom Mikuláši a bol prijatý do služobného pomeru práporčíka z povolania v hodnosti rotmajstra. Následne ho ustanovili do funkcie veliteľa protilietadlovej batérie 8. tankového pluku v Jihlave. Po absolvovaní dôstojníckych skúšok v máji 1974 bol menovaný hodnosti podporučíka. Od septembra toho roka sa stal poslucháčom Vysokej vojenskej technickej školy ČSS priateľstva v L. Mikuláši, odbor veliteľsko-organizátorský. Štúdium zavŕšil roku 1977 a v hodnosti poručíka bol ustanovený za veliteľa batérie Výcvikového strediska špecialistov vojska protivzdušnej obrany v Jaroměři.
Z tejto funkcie bol v septembri 1978 vyslaný na interné štúdium vo Vojenskej akadémie PVO PV maršala ZSSR A.M. Vasilevského v Kyjeve, kde bol 1.8. 1980
povýšený do hodnosti nadporučíka. Po skončení štúdia pôsobil od roku 1981 ako zástupca veliteľa 251. plrp v Kroměříži. Dňa 1.5. 1983 bol povýšený do hodnosti kapitána a v tom istom roku ustanovený do funkcie veliteľa 12. plrp v Mariánskych Lázniach. Počas jej výkonu bol 1.11.1984 mimoriadne povýšený do hodnosti majora.
V nasledujúcich rokoch postupne vykonával funkciu zástupcu veliteľa vojska PVO 1. armády v Příbrame (1985 – 1986), veliteľa vojska PVO 4. armády v Písku (1986 – 1988) a náčelníka štábu vojska PVO Západného vojenského okruhu v Tábore (1988 – 1991).
K 1.10. 1998 bol povýšený na podplukovníka a v roku 1991 vyslaný na dvojročné interné štúdium na Veliteľskú akadémiu Generálneho štábu Bundeswehru v Hamburgu (NSR).
Po zániku čs. federálnej armády pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v armáde SR.
V rokoch 1993 – 1994 pôsobil ako náčelník štábu divízie PVO veliteľstva letectva a PVO ASR vo Zvolene, kde bol 1.5. 1994 povýšený do hodnosti plukovníka. Potom vykonával funkciu náčelníka štábu veliteľstva 3. zboru LaPVO vo Zvolene (1994 – 1998) a v rokoch 1995 – 1996 ho poverili výkonom funkcie veliteľa zboru. Následne v rokoch 1999 – 2000 vykonával funkciu náčelníka štábu strategického plánovania GŠ OS SR a zástupcu náčelníka GŠ OS SR (2002 – 2005) v Bratislave.
Z tejto funkcie viedol za GŠ OS SR prístupové rokovania do Severoatlantickej aliancie.
Dňa 1.9. 2000 ho prezident SR vymenoval do hodnosti generálmajora a v súvislosti so zavedením novej stupnice generálskych hodností v Ozbrojených silách SR dňa 5.12. 2002 povýšil do hodnosti generálmajora ako druhej generálskej hodnosti.
K 31.1. 2005 bol prepustený do zálohy na základe splnenia podmienok na výsluhový dôchodok.
Potom pôsobil v manažérskych pozíciách v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok a na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja.
Od 5.4. 2012 do 6.11. 2013 zastával funkciu vedúceho služobného úradu Ministerstva obrany SR
Generálmajor Ing. Peter Novotňák je ženatý a žije v Sliači.
Členom Klubu generálov Slovenskej republiky je od roku 2006.
Vyznamenania
Za službu vlasti – 1979, Za ukreplenije bojevogo sodružestva – 1985 (sov), Za zásluhy o obranu vlasti – 1989, 70 let Vooružennych Sil SSSR – 1988 (sov), Za zásluhy o Československú ľudovú armádu II. st. – 1988, Za upevňovanie priateľstva v zbrani III. st. – 1989, Pamätná medaila ministra obrany SR I. st. – 1997, Čestný odznak ozbrojených síl SR III. tr. – 2001, Za vernosť ozbrojeným silám SR II. st. – 2002, Za službu v mierových pozorovateľských misiách III. st. – 2004, Záslužný kříž ministra obrany České republiky II. st. – 2004 (čes), Pamětní medaile Za služby míru – 2004 (čes), Pamätná medaila ministra obrany SR k 60. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny – 2005, Pamätná medaila k 15. výročiu ozbrojených síl SR – 2008, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána II. st. – 2010 (KGSR),