* 18.02.1945
Po vyučení za strojného zámočníka v Železiarňach a drôtovniach Bohumín v roku 1962 nastúpil do jednoročného maturitného kurzu pri Automobilovom učilišti v Nitre. Následne sa stal príslušníkom 1. školského automobilového práporu v Nitre. Od 1.8. 1964 pokračoval v štúdiu v Automobilovom učilišti, ktoré absolvoval 23.7.1966 prijatím za vojaka z povolania v hodnosti poručíka.
Od augusta 1966 vykonával funkciu veliteľa automobilovej čaty 74. Cestného ťažkého mostného práporu v Ružomberku. V júli 1969 ho dali do podriadenosti veliteľstva Východného vojenského okruhu (VVO) a súčasne ustanovili do funkcie veliteľa automobilovej čaty 10. tankového pluku Martine, kde bol 1.8. 1970 povýšený do hodnosti nadporučíka.
Dňom 1.10. 1971 prevzal v tomto útvare funkciu veliteľa veliteľskej roty – správcu štábu, ktorú vykonával až do konca augusta 1972. Od septembra toho roka bol vyslaný na interné štúdium na Vojenskej akadémii A. Zápotockého, študijný odbor organizátorsko-ekonomický-vševojskové tylo. Štúdium skončil 20.7.1975 a bol mu priznaný akademický titul inžinier (ing).
Dňom 1.8.1975 ho povýšili do hodnosti kapitána a súčasne ustanovili do funkcie zástupcu veliteľa 10. tankového pluku pre tylo. Na začiatku augusta 1976 bol preložený na veliteľstvo VVO v Trenčíne, kde prevzal funkciu staršieho dôstojníka operačného oddelenia tyla.
Po jej dvojročnom vykonávaní bol dňom 8.11. 1978 premiestnený do Topoľčian a ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa pre tylo – náčelníka tyla 13. tankovej divízie.
K 1.10. 1979 ho povýšili na majora.
Vo februári 1982 bol vyslaný na postgraduálne štúdium na VA AZ v Brne, študijný odbor veliteľsko-štábny, vševojskový – operačný. Po ukončení postgraduálneho štúdia ho 1.10. 1983 povýšili na podplukovníka a následne ustanovili do funkcie náčelníka štábu tyla VVO.
K 1.10.1987 bol povýšený na plukovníka v skupine dôstojníkov generálneho štábu (plk. gšt.) a súčasne prevzal funkciu náčelníka ubytovacej a stavebne služby – zástupcu veliteľa VVO. V polovici decembra toho roka sa stal členom Vojenskej rady VVO.
Dňa 25.10. 1990 bol ustanovený do funkcie náčelníka tyla – zástupcu veliteľa VVO. Od 1.1. 1992 bol poverený dočasným výkonom funkcie náčelníka tyla – zástupcu veliteľa Vojenského veliteľstva Východ (VVV) v Trenčíne a súčasne vymenovaný za člena Vojenskej rady VVV.
K 23. 4. 1992 ho do spomenutej funkcie ustanovili a 8.5. 1992 ho prezident ČSFR vymenoval do hodnosti generálmajora.
Od 1.1. 1993 pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde Slovenskej republiky (ASR). Bol ustanovený do funkcie veliteľa logistiky Veliteľstva ASR a súčasne vymenovaný za člena Vojenskej rady veliteľstva ASR. Dňom 1.-9. 1994 bol, v súvislosti s reorganizačnými zmenami v ASR, ustanovený do funkcie zástupcu náčelníka Generálneho štábu pre logistiku Armády SR a súčasne vymenovaný za stáleho člena kolégia náčelníka Generálneho štábu ASR.
V čase výkonu týchto funkcií ho prezident Slovenskej republiky 20.8. 1998 povýšil do hodnosti generálporučíka.
Od 1.5. 1999 pôsobil vo funkcii náčelníka Štábu logistiky Generálneho štábu Armády SR.
Dňom 30. novembra 1999 bol prepustený na základe vlastnej žiadosti a po splnení podmienok nároku na výsluhový dôchodok zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.
Generálporučík Ing. Jaroslav EŠMÍR je ženatý a žije v Trenčíne.
Je zakladajúcim členom Klubu generálov Slovenskej republiky od 27. apríla 2006.
Vyznamenania
Za službu vlasti – 1975, Za zásluhy o obranu vlasti – 1980, Za upevňovanie priateľstva v zbrani II. st. – 1984, Za ukreplenie bojevogo sodružestva – 1985, Za zásluhy o československú ľudovú armádu – 1989, Za službu v mierových misiách Armády SR V. st. – 1997, Pamätná medaila ministra obrany SR I. st. – 1997, Pamätná medaila k 15. výročiu vzniku ozbrojených síl SR – 2008, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána III. st. – 2009 (KGSR), 60 let Pobedy v Velikoj otečestvennoj vojne 1941-1945 – 2012 (ukr),