* 07.11.1949
Po absolvovaní Strednej všeobecnovzdelávacej školy v Galante v roku 1968 sa stal poslucháčom Veliteľsko-organizátorskej fakulty Vojenskej akadémie A. Zápotockého (VA AZ) so sídlom vo Vyškove na Morave, študijný odbor veliteľsko-organizátorský, vševojskový. Štúdium skončil v lete 1971 a dňom 1.8. 1971 bol prijatý za vojaka z povolania v hodnosti poručíka. Súčasne mu bol priznaný titul inžinier.
V nasledujúcich piatich rokoch vykonával základné veliteľské funkcie v 8, motostreleckom pluku v Bratislave:
· 1971 – 1972 veliteľ tankovej roty,
· 1972 – 1973 náčelník štábu, tankového práporu,
· 1973 – 1975 veliteľ tankového práporu.
Počas služby bol 27.4. 1973 povýšený do hodnosti nadporučíka a v septembri 1975 bol vyslaný na trojročné interné štúdium Vojenskej akadémie M.V. Frunze v Moskve, odbor veliteľsko-štábny, operačno-taktický. Počas štúdia bol 1.5. 1978 povýšený do hodnosti kapitána.
Po skončení akadémie v rokoch 1978 – 1983 vykonával funkciu veliteľa 103. tankového pluku v Humennom. V roku 1980 bol povýšený do hodnosti majora.
Následne bol ustanovený do funkcie vedúceho staršieho dôstojníka skupiny vševojskovej prípravy oddelenia bojovej prípravy na veliteľstve Východného vojenského okruhu v Trenčíne.
V januári 1984 bol vyslaný do dvojmesačného Vyššieho akademického kurzu vo VA AZ v Brne, ktorý ukončil v októbri 1985. V priebehu kurzu bol 1.10. 1984 povýšený do hodnosti podplukovníka a po jeho absolvovaní bol ustanovený do funkcie náčelníka skupiny organizačno-plánovacej – zástupcu náčelníka oddelenia bojovej prípravy veliteľstva VVO.
Od septembra 1989 pôsobil vo funkcii náčelníka oddelenia operačnej prípravy – zástupcu náčelníka štábu VVO. 1.10. 1989 bol povýšený do hodnosti plukovníka a od januára 1992 pracoval vo funkcii náčelníka Operačnej správy Vojenského veliteľstva Východ (VVV) v Trenčíne.
K 20.7. 1992 bol ustanovený do funkcie veliteľa VVV a následne dňom 23.7.1992 ho prezident Českej a Slovenskej Federatívnej republiky vymenoval do hodnosti generálmajora.
Po zániku čs. federálnej armády pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde SR.
Od 1.1 1993 bol poverený funkciou veliteľ ASR a 18.3.1993 do tejto funkciu bol aj vymenovaný.
Následne 1.5. 1993 ho prezident SR povýšil do hodnosti generálporučíka.
Po reorganizácii najvyšších stupňov velenia ASR bol 1.9. 1994 ustanovený do funkcie zástupcu náčelníka Generálneho štábu ASR v Trenčíne.
K 31.12. 1999 bol na základe vlastnej žiadosti prepustený zo služobného, pomeru profesionálneho vojaka a preložený do výsluhového dôchodku.
V súvislosti so zavedením novej stupnice generálskych hodností v OS SR ho prezident SR dňa 5.12. 2002 povýšil do hodnosti generálporučíka v zálohe, ako tretej generálskej hodnosti.
Generálporučík Ing. Július Humaj je ženatý, má dve deti a žije v Jabloňovom.
Je zakladajúcim členom Klubu generálov Slovenskej republiky od 27. apríla 2006. Od roku 2004 bol predsedom prípravného výboru. Od 10. júna 2006 je čestný predseda Klubu generálov SR.
Vyznamenania
Za službu vlasti – 1976, Odznaka Braterstwa Broni – 1981 (poľ), Za upevňovanie priateľstva v zbrani III. st. – 1981, Za zásluhy o obranu vlasti – 1986, Za zásluhy o československú ľudovú armádu I. st. – 1989, Pamätná medaila ministra obrany SR I. st. – 1997, Rad Ľudovíta Štúra vojenského druhu III. tr. – 1998, I´Order National de la Légion d´Honneuer – Commandeur – 1997 (fr), Za službu v mierových misiách Armády SR V. st. – 1998, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána I. st. – 2009 (KGSR),