Spoločná cesta členov Klubu generálov SR a Spoločnosti M.R. Štefánika prebehla v dňoch 15. – 18. júna 2019.

Dňa 24. mája 2018 sa v Ríme, v priestoroch Assicurazioni Generali S. p. A., konala vojensko-historická konferencia. Bola venovaná stému výročiu preberania bojovej zástavy československých légií M. R. Štefánikom z rúk vtedajšieho ministerského predsedu talianskej vlády Vittoria Emanuele Orlanda. V rámci konferencie vystúpil generál Naďovič, ktorý upozornil na nezaslúžene malú pozornosť, venovanú Orlandovi, ktorý sa vysokou mierou zaslúžil o uznanie Československej národnej rady ako legálneho predstaviteľa vtedy ešte neexistujúceho Československa.

Z talianskej strany sa táto myšlienka nedočkala odozvy, ale na našej strane bola živená ďalej a na jar t. r. začala získavať reálnu podobu. Zistili sme, že Vittorio Emanuele Orlando je pochovaný v bazilike Santa Maria degli Angeli e dei Martiri v Ríme, ale že v rovnakej bazilike má pamätník-hrobku aj vtedajší vrchný veliteľ talianskeho vojska (ak pominieme formálne vrchné velenie kráľa Vittorio Emanuele III. ) Armando Diaz. Ten mal hlavnú zásluhu na tom, že aj proti odporu časti talianskej vlády presadil, aby jednotky československých legionárov boli začlenené do zostavy talianskeho vojska a bolo im umožnené bojovať za svoju ešte stále oficiálne neexistujúcu vlasť, Československo. Zistili sme tiež, že prvý pilot lietadla. ktoré havarovalo s M. R. Štefánikom pri Ivanke dňa 4. mája 1919, Giotto Mancinelli-Scotto, je pochovaný vo vojenskej časti cintorína Verano v Ríme.

Bolo rozhodnuté zorganizovať spoločnú cestu delegácie Klubu generálov SR a Spoločnosti M. R. Štefánika do Talianska a spojiť ju s účasťou na vernisáži výstavy fotografií sôch a bust M. R. Štefánika od Z. Dzurjanina a P. Demeša a autorskej výstavy M. Kšiňana „Milan Rastislav Štefánik – človek legenda“, ktorú pripravilo naše veľvyslanectvo v Ríme a ktorá mala byť otvorená 17. júna 2019.

Ceste predchádzala podrobná príprava, pri ktorej sme využili veľmi výdatnej podpory nášho veľvyslanectva, najmä pani Ľubice Šalvátovej, ktorej sa podarilo jednak lokalizovať hrob poručíka Mancinelliho, jednak dohodnúť v bazilike Santa Maria d. A. e dei M. možnosť položenia vencov. V bazilike totiž prebiehala rekonštrukcia a v čase príprav cesty nebola verejnosti prístupná.

Cestou do Ríma sme sa chceli zastaviť ešte v severnom Taliansku, navštíviť niektoré tamojšie bojiská prvej svetovej vojny, vyhľadať v mestečku Monsummano Terme hrob snúbenice M. R. Štefánika markízy Giuliany Benzoni a uctiť si jej pamiatku položením kytice. Dovtedajšie pokusy lokalizovať jej hrob boli neúspešné.

Zloženie delegácie sa po viacerých zmenách ustálilo na štyroch členoch: generálmajor Ing Svetozár Naďovič, generálmajor Ing Peter Novotňák, podplukovník policie Ján Marko, ktorý obetavo poskytol pre cestu vozidlo a vlastné skúsenosti vodiča, a Ing Ladislav Koudelka, DrSc., ktorý zabezpečoval predchádzajúce aj priebežné kontakty s talianskymi úradmi a verejnosťou ako aj s naším veľvyslanectvom v Ríme. Traja členovia boli zároveň členmi Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika.

Na cestu sme vyrazili 15. júna ráno. Po krátkej zastávke v Klagenfurte, kde sme pozdravili nášho dávneho priateľa generála Helmuta Dornera, bola naša prvá zástavka na talianskej pôde v poobedňajších hodinách v Ponte di Piave. S týmto mestečkom a s jeho aktívnou mladou primátorkou Paolou Roma viažu Klub generálov aj Spoločnosť MRŠ už po dlhé roky priateľské vzťahy, založené na viacerých spoločných spomienkových podujatiach na obete prvej svetovej vojny. Pri komunálnych voľbách, ktoré sa v Taliansku konali koncom mája, obhájila Paola Roma suverénne svoje miesto už v prvom kole a chceli sme jej k tomuto výraznému víťazstvu blahoželať.

Primátorka nás očakávala spolu s členmi jej zastupiteľstva v priestoroch radnice, kde prebehol krátky uvítací ceremoniál. Pred pamätnými doskami, umiestnenými v predsálí, sme vzdali poctu padlým talianskym aj našim vojakom, nasledovala beseda v zasadacej sále a potom odchod do vinohradníckeho podniku Nardi, ktorého pracovníci nám pripravili milé pohostenie, spojené s ochutnávkou ich produkcie.

Počas priateľského rozhovoru padol z našej strany aj návrh na uzatvorenie trojstrannej družby mesta Ponte di Piave s Klubom generálov a Spoločnosťou MRŠ, ktorý bol primátorkou veľmi uvítaný. Požiadala nás o bližšiu konkretizáciu návrhu s tým, že z ich strany sa mu dostane okamžitej pozitívnej odozvy.

Po prenocovaní v útulnom hotelíku „La Bersagliera“ v Noventa di Piave sme ráno 16. júna odišli do Fossalta di Piave, kde sme na brehu rieky našli nielen malý pamätník, venovaný spisovateľovi Ernestovi Hemingwayovi (pôsobil tu ako člen amerického Červeného kríža a bol pri Fossalte ranený), ale aj spomienkovú kaplnku na „chlapcov z roku 99“. To je v Taliansku dodnes pojem a týka sa osemnásťročných brancov, ktorí narukovali v roku 1917 a boli hneď nasadení do bojov na Piave a neskôr pri Vittorio Veneto. Pri Fossalte utrpeli ich jednotky kruté straty a preto im bol práve na tomto mieste vybudovaný dôstojný pamätník. V samotnom mestečku sme videli aj ďalšie pamätné tabule na obete vojny, ktoré sme – s obetavou pomocou miestnych občanov – mohli nakoniec objaviť aj na mestskom cintoríne.

Pokračovali sme smerom na juh a okolo poludnia sme prišli do Monsummano Terme, kde sme po malom hľadaní identifikovali nenápadný hrob rodiny Benzoni, v ktorom je pochovaná aj Giuliana. Pomohol nám v tom predchádzajúci písomný styk s mestským úradom, ktorý nám ochotne vyšiel v ústrety a presne nám označil, kde máme hrob hľadať. Položením kytice sme vzdali hold Štefánikovej snúbenici, ktorá sa po jeho smrti už nevydala a počas ďalších rokov sa prejavila ako presvedčená bojovníčka proti fašizmu.

Po krátkej návšteve nádherného chrámového komplexu v Pise s jeho šikmou vežou sme po pobreží pokračovali na juh a neskoro poobede sa ocitli v takmer nekonečnom rade áut, smerujúcich do Ríma. Bola nedeľa a Rímania sa vracali domov. Vyžiadalo si to – najmä od vodiča – značnú dávku trpezlivosti, než sme vo večerných hodinách dorazili k nášmu veľvyslanectvu, kde nás už očakávala obetavá riaditeľka Slovenského inštitútu pani Ľubica Mikušová. Večer sme strávili veľmi príjemne najmä zásluhou našej hostiteľky, čo nám umožnilo zabudnúť na všetky nepríjemnosti príchodu do Ríma.

Pondelok 17. júna bol „hlavným dňom“ našej expedície. Spomienkových akcií sa zúčastnil spolu s našou delegáciou sám veľvyslanec dr. Ján Šoth, politik a bývalý minister zahraničia Slovenskej republiky Pavol Demeš, fotograf TASR Z. Dzurjanin a pracovníci a pracovníčky veľvyslanectva, čím bolo celé podujatie vyzdvihnuté na oficiálnu úroveň.

Naša prvá zastávka bola na námestí Largo Bratislava neďaleko talianskeho ministerstva zahraničia, kde sme pri pomníku Alexandra Dubčeka položili veniec a kyticu. V krátkom príhovore zhodnotil generál Naďovič význam Dubčeka pre históriu Slovenska aj pre dnešok. Trojica veľvyslaneckých áut pokračovala potom k hlavnému rímskemu cintorínu Verano, kde nás už očakával náčelník vojenskej časti cintorína podplukovník Francesco Sardone, ktorý nás tiež sprevádzal k hrobu poručíka Mancinelli Scottu. Netajil svoj obdiv a dojatie, že talianskemu poručíkovi, ktorý zomrel pred sto rokmi v cudzej zemi kdesi na severe, prišla vzdať poctu vysoká oficiálna delegácia spolu s generálmi Slovenskej republiky. Položením kytice sme vyjadrili pilotovi Mancinellimu našu úctu. Podplukovník Sardone nás previedol aj pamätnou budovou vojenského cintorína, v ktorej sú umiestnené tabule mnohých význačných talianskych vojenských činiteľov.

Naša cesta pokračovala na Námestie republiky do baziliky Santa Maria degli Angeli e dei Martiri, kde veľvyslanec dr. Šoth a naši dvaja generáli položili vence s dvojjazyčnými stuhami k náhrobkom generála (neskôr maršala) Armando Diaza a Vittoria Emanuele Orlanda. Posledným bodom doobedňajšieho programu bola návšteva Assicurazioni Generali, S. p. A. na námestí Piazza Venezia, kde veľvyslanec J. Šoth položil kyticu k pamätnej tabuli, pripomínajúcej deň 24. mája 1918, kedy na tomto mieste prevzal M. R. Štefánik bojovú zástavu československých légií z rúk predsedu vlády Orlanda.

Kultúrny večer, venovaný osobnosti M. R. Štefánika, prebiehal v priestoroch veľvyslanectva Slovenskej republiky. Veľvyslanec dr. Šoth privítal asi 150 hostí, prevažne Talianov, a Pavol Demeš úvodným slovom oboznámil prítomných s históriou výstavy fotografií. Vyzval potom generála Naďoviča, aby priblížil prítomným udalosti dnešného stretnutia a ich dôležitosť tak pre Slovensko, ako aj pre Taliansko. Generál Naďovič v emocionálne ladenom príspevku pripomenul talianskym priateľom význam a úlohu ich hrdinov z obdobia pred sto rokmi, ktorí sa tak významnou mierou zapísali do histórie taliansko-slovenských vzťahov.

Nasledoval koncert dvojice Jordana Palovičová (klavír) a Eugen Prochác (violončelo), potom prehliadka fotografií a vystavených artefaktov a nakoniec recepcia, na ktorej bolo možné obnoviť staré a nadviazať nové priateľstvá. Večer sme zakončili v priestoroch Slovenského inštitútu, kam jeho riaditeľka p. Ľubica Mikušová pozvala nielen našu delegáciu, ale aj účinkujúcich umelcov, hostí a priateľov k rozlúčkovému posedeniu, ktoré sa pretiahlo hlboko do noci.

Cesta späť prebehla bez rušivých momentov a večer 18. júna sme dorazili do Bratislavy, ustatí, ale naplnení zážitkami a s vedomím dobre a úspešne splneného zámeru. Veríme, že touto akciou bola založená určitá tradícia a že ani v budúcich rokoch neostanú títo hrdinovia zabudnutí.

Text Ladislav Koudelka,

 

Foto Peter Novotňák

Taliansko

« späť