Konečne sme o malý krok vpred, je dôvod na oslavu ?

Písal sa 6.október 2016, významný deň v našej histórii, tak ako každý rok sme si pripomínali výročie Karpatsko – duklianskej operácie. Ale tento deň bol pre nás významný aj inou významnou skutočnosťou. Práve v tento deň počas osláv na Dukle predstavitelia troch občianskych združení               /a určite tiež nie menej významných/ Klubu generálov Slovenskej republiky, Slovenského zväzu proti- fašistických bojovníkov a Zväzu vojakov Slovenskej republiky podpísali spoločnú výzvu adresovanú trom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi, predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Andrejovi Dankovi a predsedovi vlády Slovenskej republiky Róbertovi Ficovi, na vybudovanie pomníka Neznámeho vojaka v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave. Vybudovanie pomníka ako protokolárneho miesta v hlavnom meste Bratislava má symbolizovať storočné zápasy slovenského národa za slobodu a sebaurčenie na vlastnom území, pripomínať si s úctou všetky obete, ktoré sa pričinili o náš dnešok. V uvedenej výzve bol pomník charakterizovaný ako neutrálny, neviažuci sa na žiadnu historickú udalosť ani ideológiu, tak ako je tomu snáď vo všetkých európskych hlavných mestách, ale aj inde vo svete. Od najvyšších ústavných činiteľov sme očakávali výraznú a jasnú podporu, no nestalo sa tak. Nepomáhali urgencie, nepomáhali pripomenutia, že tí padlí si nevšímavosť nezaslúžia.

Od podpísania a zaslania  výzvy uplynulo nekonečných dva a pol roka /presnejšie 30 mesiacov/, kedy vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 3.4.2019 uznesením č.146/2019 schválila spoločný materiál ministra obrany a ministra financií SR „Ideový zámer zriadiť Hrob neznámeho vojaka ako protokolárne miesto Slovenskej republiky v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava“. Je treba si položiť niekoľko otázok: prečo to trvalo tak dlho, prečo hrob a nie pomník  /na vybranom mieste sa nenachádza hrob žiadneho vojaka/, prečo bolo vybrané uvedené miesto /parčík pri Úrade vlády SR/, keď vo výzve bolo navrhnuté iné a dôstojnejšie /my sme navrhovali Námestie slobody/, prečo v uvedenom materiáli nie je ani najmenšia zmienka o vyzývateľoch tohto zámeru /asi si to nezaslúžime/ a možno aj ďalšie otázky, na ktoré sa nás nikto neopýtal.

A čo považujem za nedôstojné je to, ako o tejto téme informujú niektoré médiá. S iróniou hraničiacou s opovrhovaním. Za sprievodu Krylovej piesne „Píseň neznámeho vojína“ kritizujú vládu našej vlasti, že si zmyslela stavať vlastný pomník. Tento pomník ale nie je o politikoch, ani o novinároch. Je o všetkých vojakoch, i tých bezmenných, ktorí padli za svoju vlasť. A to bola naša myšlienka, vzdať im úctu.    

Vrátim sa k úvodu príspevku, sme o krok vpredu a je dôvod na oslavu? Vo vojenskej terminológii by sme by sme to mohli zhodnotiť konštatovaním, že bitku sme síce vyhrali, ale vojnu ešte nie. Osobne by som bol rád, keby sme okrem všetkých významných výročí a sviatkov mohli konečne oslavovať aj deň víťazstva zdravého rozumu. Určite by to bol krásny sviatok pre nás všetkých.

Bratislava, 7.4.2019                                                  gen. Gaplovský, tajomník KG SR

    

     Slovenský zväz protifašistických bojovníkov

     Zväz vojakov Slovenskej republiky

     Klub generálov Slovenskej republiky

                                                                                                                       Dukla 5.októbra 2016

Vážený pán Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky,

Vážený pán Andrej Danko, predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

Vážený pán Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky,

            v mene občianskych združení Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Zväzu vojakov Slovenskej republiky a Klubu generálov Slovenskej republiky sa obraciame na Vás so žiadosťou, aby ste s využitím Vašej kompetencie podporili náš iniciatívny návrh na vybudovanie Pomníka neznámeho vojaka v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ktorý by sa stal symbolom boja našich predkov za slobodu a zvrchovanosť slovenského národa, občanov Slovenskej republiky a zároveň prísľubom pre občanov, že žiadna ich obeta v prospech národa a štátu nezostane zabudnutá.

            Pomníky neznámeho vojaka patria v civilizovaných krajinách k symbolom národov v ich boji za slobodu, nezávislosť a ľudské práva a súčasne sú mementom pre budúce generácie pred hrôzami vojen a ich tragickými následkami pre ľudstvo. Sú takmer vo všetkých hlavných mestách  Európy i mimo nej. Občania krajiny, ako aj významné zahraničné návštevy si pri Pomníku neznámeho vojaka uctievajú pamiatku všetkých bojovníkov, ktorí položili svoje životy  v záujme štátu pri plnení si svojich ústavných povinností.

            Vychádzajúc z poznania histórie nášho národa a jeho zápasu o slobodu, nezávislosť a zvrchovanosť predkladáme návrh na vybudovanie Pomníka neznámeho vojaka aj v slovenskom  hlavnom meste. Podľa názoru zástupcov podpísaných organizácií v Bratislave by mal stáť takýto pomník na Námestí slobody, ktoré už svojím názvom pripomína, čo je najvyššou hodnotou, ktorú treba brániť i za cenu obetovania vlastného života. Okrem toho Námestie slobody je miestom pevne spojeným s prvým ozbrojeným vystúpením slovenského národa za národnú slobodu a vlastnú, nezávislú samosprávu Slovenska v revolučných rokoch 1848 – 1849. Na tomto námestí 21. novembra 1849 zakončili svoje pôsobenie slávnostným nástupom hurbanovskí slovenskí dobrovoľníci po vyplnení svojich bojových úloh v boji za národnú slobodu, rovnoprávnosť a samosprávu. K tejto prvej skutočnej slovenskej národnej armáde, k jej bojovému odkazu sa prihlásili príslušníci Česko-slovenských légií v prvej svetovej vojne, vojaci a partizáni v Slovenskom národnom povstaní i zahraničnom ozbrojenom zápase počas druhej svetovej vojny a je to stále živá bojová tradícia aj dnes; napr. aj Deň Ozbrojených síl SR sa viaže na bojové vystúpenie slovenských dobrovoľníkov v revolúcii meruôsmych rokov.

            Z hľadiska dislokácie umiestnenia pomníka považujeme Námestie slobody za najvhodnejšie miesto na území Bratislavy. Ako sme už spomenuli vyššie, už svojím názvom symbolicky vystihuje  zavŕšenie boja slovenského národa za slobodu a demokraciu a zároveň pripomína, čo je najvyšším cieľom i v potenciálnom budúcom nasadení slovenských vojakov. Je primerane rozľahlé, najmä v priestore priamo oproti Úradu vlády SR, aby sa tam vytvoril nielen dôstojný pomník, ale aj priestor, na ktorom by sa dali vykonávať všetky potrebné obrady v súvise s úctou k neznámemu vojakovi i v rámci štátnej reprezentácie.  

           Odporúčame, aby garantom vybudovania Pomníka neznámeho vojaka bola vláda SR a záštitu nad projektom prevzali spoločne prezident SR a predseda NR SR. Súčasne navrhujeme vytvorenie spoločnej pracovnej komisie s účasťou zástupcov našich občianskych združení a zástupcov ďalších zainteresovaných inštitúcií, za účelom vypracovania výtvarného a architektonického riešenia celého projektu. Zároveň navrhujeme legislatívne upraviť vznik, poslanie a určenie správcu tohto pomníka.

         Veríme, že náš návrh aj s Vašou podporou vyústi do politického rozhodnutia, ktorého výsledkom bude vybudovanie Pomníka neznámeho vojaka v Bratislave. Zároveň si Vám dovoľujeme pripomenúť, že už aj v novodobej histórii nášho nezávislého štátu v službe vlasti položilo svoj život 58 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Postavenie Pomníka neznámeho vojaka by vyslalo signál aj slovenskej spoločnosti, že na tieto obete sme nezabudli a nikdy nechceme zabudnúť.

            S úctou

PhDr. Pavol Sečkár, PhD.,                  plk. v. v. Ing. Tomáš Švec,       genmjr. v. v. Ing. František   Blanárik,

            predseda                                      prezident                                         predseda

    Slovenského zväzu                              Zväzu vojakov                                 Klubu generálov

protifašistických bojovníkov                    Slovenskej republiky                        Slovenskej republiky

Na vedomie: minister vnútra, minister obrany, minister zahraničných vecí, minister kultúry, predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, predseda Zahraničného výboru NR SR, predseda Výboru NR SR pre kultúru a média, primátor hl. mesta SR Bratislavy,

« späť