brig. gen. v.v. Doc. Ing. František BARTKO, CSc.
Identification and categorization of security risks , Science and Military, No. 1, Vol. 7, Yr 2012, ISSN 1336-8885.
Abstrakt
Ostatné roky jednoznačne potvrdili nedostatky a problémy v oblasti krízového manažmentu vo verejnej správe, predovšetkým v súvislosti s povodňami v roku 2010. K hlavným faktorom, ktoré majú priamy vzťah k týmto nedostatkom patria, okrem iných, predovšetkým: výskyt nových rizík – netypických pre konkrétny región, ignorovanie príznakov zásadných zmien v klimatických a geologických podmienkach, nedostatočná analýza bezpečnostných rizík, absencia skúsenosti s riešením nových krízových situácií a absencia potrebných síl a prostriedkov na odstraňovanie následkov. Obdobné problémy je možné čoraz častejšie sledovať aj v iných krajinách a vzhľadom na rastúce tendencie týchto nových rizík, ich včasná identifikácia, analýza a súbor prijímaných opatrení bude mať rozhodujúci význam pri ochrane ľudských životov a minimalizácií škôd spôsobených naplňovaním týchto rizík.
Úvod
V ostatných rokoch sme svedkami výrazného nárastu rizík v oblasti bezpečnosti, ktoré stále častejšie prerastajú do konkrétnych krízových situácií, pričom postihujú fakticky celé spektrum ľudskej činnosti.
Dôsledky revolučných zmien v Egypte, Tunise a Líbyi a hnutí ktoré prebiehajú aj v ďalších arabských krajinách sú ešte aj dnes ťažko predvídateľné aj keď nikto nepochybuje, že budú mať priame dopady na politiku ekonomiku aj bezpečnostné prostredie všetkých európskych krajín (zvýšenie migrácie, nebezpečenstvo radikálneho islamizmu,…).
Podobnosť udalostí v Európe z prvej polovice roku 2012 s nepokojmi, ktoré predchádzali takzvanej Arabskej jari spočíva v ich charaktere „generačnej vzbury mladej generácie“, ktorá sa v súčasnej ekonomickej a politickej situácii dostáva do pozície vydedencov spoločnosti, ktorí sú vylúčení z rozhodovania o smerovaní spoločnosti a neustále rozširujú rady nezamestnaných. Toto vnútorné presvedčenie posilňované presvedčením o neschopnosti súčasnej politickej garnitúry prekonať súčasnú ekonomickú krízu v EÚ, ktorá sa prejavuje predovšetkým politickými škandálmi a korupciou, môže dostať Európu do anarchie a zmätku.
Silné zemetrasenie, ktoré 11. marca 2011 zasiahlo východné pobrežie Japonska a následné vlny cunami vyradili aj chladiace zariadenia jadrovej elektrárne pri Fukušime, čo malo za následok ich prehriatie a následný únik radiácie do ovzdušia. Táto havária sa pokladá za najvažnešiu od výbuchu v Černobyli pred 25 rokmi. Pri katastrofe zahynulo takmer 16-tisíc ľudí, ďalších vyše 3-tisíc ostalo nezvestných. Bez strechy nad hlavou zostalo vyše 340-tisíc Japoncov.
V decembri 2011 sme boli svedkami ťažkej krízy v zdravotníctve SR, ktorou vyvrcholil niekoľko mesačný boj lekárov o zvýšenie platov. Napriek dlhodobému ubezpečovaniu o pripravenosti štátu aj na najhorší scenár, ani vyhlásenie núdzového stavu v niektorých nemocniciach nemalo požadovaný efekt, pretože štát nebol schopný vynútiť si občiansku poslušnosť lekárov, ktorí na základe nedostatkov v legislatíve sa beztrestne vyhli povinnostiam vyplývajúcim zo zákonov.
Tieto príklady jednoznačne potvrdzujú nárast významu krízového manažmentu nie len v oblasti vojenských ale predovšetkým nevojenských ohrození a následných kríz nevojenského charakteru. Je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že všetky známe, ale predovšetkým nové bezpečnostné rizika, sú nevyhnutnosťou záťažou, ktorá bude život človeka neustále sprevádzať vo všetkých sférach jeho činnosti. Ich včasná identifikácia, pochopenie príčin ich vzniku a analýza možných dôsledkov je iba počiatočným krokom na ceste k prijímaniu účinných rozhodnutí a opatrení na predchádzanie alebo eliminovanie
Identifikácia rizík
Pre identifikáciu bezpečnostných rizík a faktorov ktoré na ne vplývajú, je nevyhnutné vykonať dôslednú a komplexnú analýzu globálneho aj vnútorného bezpečnostného prostredia s dôrazom na zmeny, ktorými toto prostredie prechádza v súčasnosti a na príčiny týchto zmien.
Analýza bezpečnostného prostredia je kľúčový prvok v činnosti bezpečnostného manažmentu, od ktorého sa odvíja vlastný proces projektovania funkčného bezpečnostného systému štátu, ktorý je nevyhnutný pre riadenie bezpečnostných rizík a v prípade ich prerastania do kríz (ako súčasť krízového manažmentu štátu) zohráva rozhodujúcu úlohu, aj pri riadení týchto kríz (eliminovaní a odstraňovaní ich následkov). Cieľom analýzy je zaistiť vierohodné, aktuálne a relevantné informácie o situácii a stave v bezpečnostnom prostredí, potrebné pre identifikovanie bezpečnostných rizík. Obsahom analýzy je systematický, cieľavedomý, cyklický a kontinuálny proces získavania, zhromažďovania a spracúvania informácií o zvláštnostiach prostredia, ktoré môžu byť zdrojom pre vznik a eskaláciu bezpečnostných rizík a ohrození vo vzťahu k štátu, regiónu alebo konkrétnemu chránenému objektu.
Bezpečnosť každého štátu je neoddeliteľne spojená s globálnym, medzinárodným (regionálnym) a vnútorným (národným) bezpečnostným prostredím v ktorom štát existuje. Toto bezpečnostné prostredie môžeme vnímať v rôznych dimenziách (politická, ekonomická, kultúrna, náboženská, environmentálna,…). Zmeny v ktorejkoľvek dimenzii, uvedeného prostredia majú priamy vplyv (pozitívny alebo negatívny) aj na bezpečnosť štátu a preto ich sledovanie a včasná identifikácia nových rizík je jedným zo základných predpokladov prijímania správnych adekvátnych rozhodnutí a opatrení. Úroveň bezpečnostného prostredia je určovaná vonkajšími a vnútornými hrozbami, ktoré sa často navzájom prelínajú a nie je možné ich od seba oddeliť. Vo veľkej miere sú determinované globálnymi zmenami a trendmi[1].
Analýza bezpečnostného prostredia Slovenskej republiky je obsahom Bezpečnostnej stratégie SR, ktorá bola schválená Slovenskou národnou radou SR 27. Septembra 2005. Súčasťou uvedenej analýzy je aj identifikácia vonkajších a vnútorných hrozieb, ktoré môžu byť bezpečnostnými rizikami pre štát, jeho infraštruktúru a obyvateľstvo.
Podľa Bezpečnostnej stratégie SR[2], pre naše bezpečnostné prostredie sú charakteristické predovšetkým nasledujúce faktory, ktoré majú priamy vplyv aj na vznik a vývoj bezpečnostných hrozieb, ktoré sa môžu stáť závažnými bezpečnostnými rizikami pre SR a jej obyvateľov:
· Slovensko je geograficky a svojimi historickými, kultúrnymi, politickými, ekonomickými a inými
väzbami súčasťou euroatlantického priestoru.
· Vstupom do NATO a EÚ sa SR stala súčasťou systému kolektívnej obrany a bezpečnosti a jej bezpečnosť je aj garantovaná spojeneckými záväzkami.
· Prijatím za člena EÚ získala SR záruky politickej a ekonomickej stability a možnosť aktívne sa podieľať na európskej bezpečnostnej a obrannej politike.
· Geopolitické postavenie SR v strednej Európe podmieňuje bezpečnostnú politiku SR.
· Členstvo SR v rozhodujúcich medzinárodných organizáciách zásadným spôsobom zmenilo jej bezpečnostné prostredie.
· Narastajúca globalizácia ma priame dopady aj na národné bezpečnostné prostredie.
· Nekontrolované šírenie informačných a vojenských technológií.
· Nerovnomernosť vývoja svetových regiónov.
· Nevyvážený demografický vývoj a migračné pohyby vo svete.
· Všeobecný nárast neznášanlivosti (predovšetkým náboženskej) a nacionalizmu.
· Rast závislosti od životne dôležitých zdrojov a ich obmedzenosť.
· Zhoršovanie životného prostredia.
Uvedené faktory sú zdrojom bezpečnostných rizík s ktorými musí SR počítať a na ktoré musí byť pripravená. Podľa bezpečnostnej stratégie pôjde predovšetkým o tieto hrozby, ktoré môžu byť rizikom pre bezpečnosť štátu a jeho obyvateľstva:
– nekontrolované šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov,
– terorizmus,
– zlyhávajúce štáty, ktoré prispievajú k regionálnej nestabilite,
– pretrvávajúce regionálne konflikty,
– organizovaný zločin,
– zraniteľnosť informačných a komunikačných systémov,
– nelegálna nekontrolovateľná migrácia,
– aktivity cudzích spravodajských služieb zamerané proti záujmom SR,
– nepripravenosť štátu pružne reagovať na globalizáciu,
– zvyšujúci sa vplyv neštátnych činiteľov na bezpečnosť a stabilitu vo svete,
– prehlbujúca sa ekonomická nerovnováha vo svete,
– prehlbujúca sa závislosť štátov od životne dôležitých zdrojov vrátane potravín a vody,
– nárast radikálneho nacionalizmu a neznášanlivosti,
– živelné pohromy, havárie a katastrofy,
– ekologické zmeny,
– nevyvážený demografický vývoj,
– zvyšovanie možnosti rýchleho šírenia nákazlivých chorôb v dôsledku globalizácie.
Ako je vidno z rozsahu a pôvodu možných zdrojov uvedených bezpečnostných rizík, ich identifikácia musí byť procesne orientovaná a členená do rôznych oblastí zdrojov v danom bezpečnostnom prostredí. Predpokladom včasnej a úspešnej identifikácie rizík bude predovšetkým nepretržité monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnostného prostredia a faktorov, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať vývoj už známych rizík, alebo môžu byť zdrojom nových rizík, ktoré ešte nepoznáme. Pri identifikácií rizík môžeme využívať dve základné skupiny metód v závislosti na prístupe ku zdrojom potrebných informácií (údajov):
· Metódy priamej identifikácie pri ktorých potrebné identifikačné údaje sa získavajú priamo v danom prostredí. Môže isť o rôzne merania (predovšetkým v environmentálnej oblasti), sociologické výskumy, nepretržité zaznamenávanie údajov (priebehu dejov), faktorová analýza a podobne.
· Metódy nepriamej identifikácie, pri ktorých vychádzame z údajov, ktoré sú k dispozícii už v spracovanej forme, predovšetkým z medzinárodných zdrojov (NATO, WEF,…) ale tiež ako výstupy vedeckého výskumu v jednotlivých vedných odboroch.
Efektívne využívanie úsilia všetkých zainteresovaných zložiek, ako aj získaných poznatkov (z rôznych zdrojov) si na jednotlivých úrovniach riadenia národného krízového manažmentu vyžaduje komplexný a systémový prístup riadený z jedného centra, ktorý zabezpečí včasnú identifikáciu nových bezpečnostných rizík pre konkrétny región, ich dôslednú analýzu a následné prijímanie opatrení na ich elimináciu alebo prípravu krízových plánov pre prípad ich prerastenia do reálnej krízy.
Kategorizácia rizík
Rozdelenie bezpečnostných rizík do konkrétnych kategórií má význam predovšetkým z hľadiska ich analýzy a komplexného hodnotenia. Pri voľbe konkrétnych kategórií je potrebné (ktoré sa vyznačujú spoločnými znakmi) postupovať od obecného ku konkrétnemu. To znamená, že prvotné delenie rizík do kategórií bude vychádzať zo základných definícií rizika, ktoré následne budeme špecifikovať konkrétnymi znakmi spoločnými pre určitú skupinu identifikovaných rizík. Identifikované rizika, môžeme kategorizovať vždy z niekoľkých hľadísk (napr. z hľadiska rozsahu možných dopadov, z hľadiska miesta ich vzniku, z hľadiska oblasti pôsobenia, z hľadiska ich prejavov a priebehu, ….).
Pri kategorizácii bezpečnostných rizík z hľadiska rozsahu ich možných dopadov, na bezpečnostné prostredie môžeme tieto rozdeliť na:
1. Globálne rizika, ktoré majú plošný geografický dopad (minimálne 3 svetové regióny, 2 kontinenty), ich priamy dopad by zasiahol viacero sektorov (minimálne 3 sektory), ich prerastenie do krízy a následné dopady (bezpečnostné, ekonomické, sociálne,…) sa vyznačujú neistotou v časovom rámci minimálne 10 rokov, pričom riadenie takýchto rizík si vyžaduje spoluprácu a súčinnosť množstva zainteresovaných strán.
World Economic Forum – WEF identifikuje nasledujúcich 37 globálnych rizík v 5 kategóriách, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy dopad aj na SR v dokumente „Global risks 2011“ [3]:
Ekonomické rizika
Environmental risks
Societal risks
Geopolitikal risks
Technological risks
Prepad hodnoty aktív
Znečistenie ovzdušia
Chronické choroby
Korupcia
Narušenie kritickej informačnej infraštruktúry
Extrémny pohyb
cien komodít
Úbytok biologickej rozmanitosti (živočíšnych druhov)
Demografické výzvy
Krehké (nestabilné) štáty
On-line dátová a informačná bezpečnosť
Extrémna nestabilita spotrebiteľských cien
Klimatické zmeny
Ekonomická nerovnosť
Geopolitické konflikty
Hrozby nových technológií
Extrémne zmeny cien energií
Zemetrasenia a sopečné erupcie
Potravinová bezpečnosť
Zlyhanie globálneho (celosvetového) riadenia
Fiškál Fiškálne krízy
Záplavy
Infekčné choroby
Nezákonný obchod
Globálne nerovnováhy a nestabilita cien
Strata kontroly nad oceánmi
Migrácia
Organizovaný zločin
Zraniteľnosť infraštruktúry
Búrky a cyklóny
Nedostatok vodných zdrojov
Kozmická bezpečnosť
Úverová kríza
Terorizmus
Zlyha Zlyhanie regulácie
Zbrane hromadného ničenia
Negatívne dopady globalizácie
Spomalenie rastu čínskej ekonomiky
World bank – WB identifikované globálne rizika rizika štrukturalizuje do nasledujúcich piatich kategórií, ktoré súvisia s jej poslaním [4] :
Politická stabilita a neprítomnosť násilia
Efektivita výkonu verejnej správy
Úroveň regulačných nástrojov
Dodržiavanie práve
Kontrola korupcie
Vojenské prevraty
Vládna nestabilita
Regulácia exportu
Straty spôsobené kriminalitou
Straty a náklady súvisiace s korupciou
Veľké vzbury, rebélia
Neefektívnosť výkonu verejnej správy
Regulácia importu
Únosy cudzincov
Politický terorizmus
Zlyhanie inštitúcií
Iné podnikateľské regulácie
Vymožiteľnosť štátnych kontraktov
Politické vraždy
Reštrikcie voči cudzím podnikateľským subjektom
Vymožiteľnosť kontraktov súkromnom sektore
Civilné vojny
Reštrikcie voči súkromnému vlastníctvu cudzincov
Masové narúšanie verejného poriadku
2. Medzinárodné (regionálne) rizika, ktorých geografický dopad by postihol niekoľko krajín spravidla v jednom svetovom regióne (ale sprostredkovane sa môže prejaviť aj v iných regiónoch) a ich prerastanie do krízy a následné dôsledky (ekonomické, sociálne) môže prebiehať v oveľa kratších časových rámcoch, ako pri globálnych rizikách. Na riadenie a eliminovaní týchto rizík sa v súčasnosti stále vo väčšej miere podieľajú celosvetové a medzinárodné organizácie krízového manažmentu OSN, NATO, OECD, EÚ,…).
Organisation for Economic Co-operation and Development – OECD v rámci projektu „Future Global Shocks“, ktorého cieľom je identifikovať najväčšie výzvy a rizika pre členské krajiny OECD v 21. storočí zvýrazňuje nasledujúce kategórie rizík [5 ]:
1. Systémové finančné rizika
2. Pandémie
3. Kybernetické rizika
4. Geomagnetické búrky
5. Sociálne nepokoje
6. Extrémne udalosti
Globálne a medzinárodné rizika môžeme označiť aj ako rizika externé, ktoré majú svoj pôvod mimo sledovaného systému (krajiny), pretože vznikajú mimo priameho vplyvu štátu (predovšetkým globálne).
Ich dôsledky môžu mať priamy dopad predovšetkým na vonkajšiu bezpečnosť štátu, ale môžu narušiť aj vnútornú funkčnosť bezpečnostného systému so všetkými negatívnymi dôsledkami. Tieto rizika sú o to nebezpečnejšie, že ich ovplyvňovanie zo strany štátu je veľmi obmedzené až nemožné. To znamená, že z hľadiska eliminácie ich dopadov pôjde predovšetkým o ich sledovanie a včasné prijímanie opatrení na znižovanie ich možných dôsledkov. Pretože všetky uvedené kategórie rizík sú veľmi úzko prepojené interakčnými väzbami, ich dopady sa budú prejavovať vo všetkých oblastiach ľudskej existencie a činnosti. Pri ich posudzovaní je preto nevyhnutné dodržiavať systémový prístup
3. Národné rizika (interné), ktoré vznikajú vnútri sledovaného systému (štát), sú dôsledkom chýb a nedostatkov vnútri systému. Môžu mať rôzny charakter a rozsah (celonárodný, regionálny, miestny), ale štát má prostriedky a možnosti na ich elimináciu, ešte pred ich prerastením do reálnej krízy.
Slovenská republika je aktívnym členom medzinárodného spoločenstva a jej bezpečnostné prostredie je veľmi úzko prepojené s bezpečnostným prostredím regionálnym aj globálnym. Je preto zrejme, že aj pri identifikácii a kategorizácii národných bezpečnostných rizík budeme postupovať od obecného (globálneho) ku konkrétnemu (národné špecifika a interné rizika).
Sekcia Krízového manažmentu a civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR vydala (1.januára 2009) obvodným úradom pokyn na vypracovanie „Analýzy územia z hľadiska možných mimoriadnych udalosti“ [6], ktorá sa aktualizuje jeden krát ročne k 31.12., alebo ihneď po nahlásení zmeny podmienok na analyzovanom územi, ktoré môžu mať vplyv na úroveň bezpečnostných rizík. Súčasťou materiálu je aj identifikácia bezpečnostných rizík, ktoré môžu mať za následok vznik mimoriadnych udalostí. Identifikované rizika sú rozdelené do nasledujúcich kategórií:
1. Živelné pohromy
2. Havárie
3. Katastrofy
4. Terorizmus
Z hľadiska spôsobov prejavu dopadov bezpečnostných rizík v rámci medzinárodného krízového manažmentu poznáme dve kategórie rizík:
1. Bezpečnostné rizika vojenského charakteru, ktoré môžu prerasť do otvorených vojenských konfliktov rôzneho rozsahu a rizika nevojenského charakteru. Tieto rizika sú dôsledkom predovšetkým politických a ekonomických záujmov (národných, koaličných,…) a spôsobov ich presadzovania a budú mať zásadný vplyv na formulovanie a realizáciu národnej bezpečnostnej stratégie a bezpečnostnej politiky štátu.
2. Bezpečnostné rizika nevojenského charakteru, ktoré vznikajú na základe faktorov, ktoré človek nedokáže vylúčiť a iba veľmi ťažko ovplyvniť (prírodné katastrofy, zmeny klimatických podmienok, vyčerpávanie prírodných zdrojov,…).
Táto kategorizácia bezpečnostných rizík je používaná predovšetkým v rámci medzinárodného a národného krízového manažmentu. Vyznačuje sa predovšetkým tým, že ich dopady by sa prejavili priamo na bezpečnosti obyvateľstva, funkčnosti štátu a jeho infraštruktúry.
Hodnotenie bezpečnostného prostredia v strategickej koncepcií obrany a bezpečnosti členov organizácie severoatlantickej zmluvy prijatej hlavami štátov a vlád v Lisabone vychádza z analýzy nasledovných rizík, z ktorých prvé tri patria do kategórie rizík vojenského charakteru a ostatné do kategórie rizík nevojenského charakteru. Dopady všetkých identifikovaných rizík však môžu (v konečnom dôsledku) vyústiť do vojenského konfliktu veľkého rozsahu [7]:
1. Vznik veľkého konvenčného konfliktu na územiach členských štátov NATO V súčasnosti je v euroatlantickom regióne v mier a hrozba veľkého konvenčného útoku proti územiu NATO je nízka.
2. Vývoj a zavadzanie konvenčných zbraní ďalekého dosahu do výzbroje problémových krajín.
3. Hrozbu konvenčných zbraní nemožno ignorovať. V mnohých regiónoch sveta dochádza k získavaniu mohutných, moderných vojenských spôsobilostí s ťažko predvídateľnými dôsledkami pre medzinárodnú stabilitu a euroatlantickú bezpečnosť. Do toho spadá aj šírenie balistických rakiet, čo predstavuje rastúcu hrozbu pre euroatlantickú oblasť.
4. Nekontrolované šírenie jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia. Hrozba s nepredvídateľnými následkami pre globálnu stabilitu a prosperitu. V nasledujúcej dekáde môže byť tento fenomén najakútnejším v najnestabilnejších oblastiach sveta.
5. Terorizmus. Predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť obyvateľov krajín NATO a v širšom meradle aj hrozbu pre medzinárodnú stabilitu a prosperitu. Extrémistické skupiny pokračujú v prenikaní do oblastí strategickej dôležitosti NATO. Moderné technológie zvyšujú hrozbu a potenciálne dôsledky teroristických útokov, zvlášť ak by teroristi získali jadrové, chemické, biologické a rádiologické spôsobilosti.
6. Nestabilita alebo konflikt za hranicami NATO Môže priamo ohroziť bezpečnosť Aliancie, a to podporou extrémizmu, terorizmu a cezhraničných ilegálnych aktivít, ako je pašovanie zbraní, narkotík a ľudí.
7. Kybernetické útoky. Sú častejšie a lepšie organizované a nákladnejšie čo do škôd spôsobených vládnym administráciám, podnikom, ekonomikám a potenciálne tiež prepravným a zásobovacím systémom, ako aj inej kritickej infraštruktúre; môžu dosiahnuť úroveň, ktorá ohrozuje národnú a euroatlantickú prosperitu, bezpečnosť a stabilitu. Zdrojom takýchto útokov môžu byť zahraničné ozbrojené sily a spravodajské služby, organizované zločinecké skupiny, teroristické a/alebo extrémistické skupiny.
8. Bezpečnosť dôležitých komunikačných, transportných a tranzitných ciest, na ktorých závisí globálny obchod, energetická bezpečnosť a prosperita. Vyžaduje väčšie medzinárodné úsilie na zaistenie ich odolnosti proti útoku či poškodeniu. Niektoré krajiny NATO budú vzhľadom na svoje energetické potreby v budúcnosti viac závisieť na zahraničných dodávateľoch energie a v niektorých prípadoch na zahraničných energetických zásobovacích a distribučných sieťach.
9. Nové významné trendy v rozvoji technológií. Napr. laserové zbrane, prostriedky elektronickej vojny a technológie, ktoré sťažujú prístup do kozmického priestoru, môžu mať značné globálne dôsledky, ktoré ovplyvnia aj vojenské plánovanie a operácie NATO.
10. Environmentálne rizika. Kľúčové obmedzenia v oblasti životného prostredia a zdrojov, klimatické zmeny, zdravotné riziká, nedostatok vody a zvyšujúce sa energetické potreby, budú ďalej formovať budúce bezpečnostné prostredie v oblastiach záujmu NATO a budú mať potenciál významne ovplyvňovať plánovanie a operácie NATO.
Záver
Na základe uvedených skutočností význam identifikácie a kategorizácie bezpečnostných rizík je zrejmý.
Včasné odhalenie možných bezpečnostných rizík, ich dôsledná analýza a následné prijímanie adekvátnych opatrení je najefektivnejšou prevenciou pred vznikom krízových situácií, ktoré by mohli ohroziť globálnu bezpečnosť, bezpečnosť ľudského spoločenstva, štátov aj ich obyvateľov.
Kategorizácia bezpečnostných rizík umožňuje systémový prístup pri ich analýze a riadení. Ako už bolo uvedené, identifikované rizika, môžeme kategorizovať vždy z niekoľkých hľadísk. To znamená, že prvým krokom pri kategorizácii rizík bude stanovenie (výber) kritérií, na základe ktorých budeme kategorizáciu vykonávať. Tieto kritéria budú mať časť obecnú (napr. rozsah ich možných dopadov na bezpečnostné prostredie, spôsob ich prejavov v rámci bezpečnostného prostredia ….) a časť špecifickú , ktorá vyplýva zo zamerania, cieľov a úloh hodnotiaceho subjektu..
Literatúra:
Bartko, F.: Rizika v bezpečnostnej politike štátu, Zborník z medzinárodnej konferencie. Prešov, 2012 }doplniť ISSN
Bezpečnostná stratégia SR, http://www.mod.gov.sk/data/files/832.pdf
World Economic Forum: Global risks 2011 Sixth Edition, January 2011, http://riskreport.weforum.org/ Global Insight Global Risk Service
http://info.worldbank.org/governance/wgi/pdf/DRI.xls
OECD Reviews of Risk Management Policies, Future Global Shocks, Improving Risk Governance, http://www.oecd.org/
Analýza územia z hľadiska možných mimoriadnych udalosti, Sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany MV SR, KMCO-27-23/CO-2008
Strategická koncepcia obrany a bezpečnosti členov organizácie severoatlantickej zmluvy, http://www.mzv.sk/App/WCM/ZU/BruselNATO/Dokuments.nsf/vw_ByID/ID_EADC34098B884EC7C125782A0026230B_SK/$File/Strategicka%20koncepcia%20NATO%202010.pdf