generál v.v. Ing. Ľubomír BULÍK, CSc.

január 2006

Úvod

Od januára 2006 pozastavením výkonu povinnej vojenskej služby začíname budovať dobrovoľné, plne profesionálne ozbrojené sily Slovenskej republiky. Je to jeden z kľúčových cieľov reformy a rozvoja našich ozbrojených síl, ktorému predchádzalo mnoho úsilia. Smerom k poddôstojníkom sme už v januári 2003 založením Poddôstojníckej akadémie v Martine začali proces budovania toho, čo považujem za chrbticu ozbrojených síl – poddôstojníkov, ktorí sú profesionálnymi  vojakmi, lídrami v každom ohľade – dobre vycvičení, a rešpektovaní všetkými príslušníkmi Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Využívam túto príležitosť, aby som sa podelil s mojimi názormi a určitou víziou na transformáciu nášho poddôstojníckeho zboru – najmä na novú, rozvíjajúcu sa, historickú úlohu profesionálneho vojaka – poddôstojníka. A z toho vyplývajúce nové vzťahy, ktoré musia byť podporované tak v rezorte ministerstva obrany medzi dôstojníkmi, práporčíkmi, poddôstojníkmi, vojakmi a občianskymi zamestnancami, navyše čo je veľmi významné v novom medzinárodnom prostredí členských štátov NATO a EÚ. Táto skutočnosť je významná pre výstavbu nového profesionálneho prostredia v ozbrojených silách a úplne odlišná od toho, ako sa na našich poddôstojníkov nazeralo a aké bolo ich miesto a úloha počas obdobia Varšavskej zmluvy a počas prvého desaťročia existencie armáda a neskôr ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Nová úloha poddôstojníka

Chrbtica ozbrojených sílVo februári 2005 sme vytvorili po prvý raz v novodobej histórií Ozbrojených síl Slovenskej republiky pozíciu  hlavného poddôstojníka. Po dôkladnom výbere sa ním stal štábny nadrotmajster Rastislav Macejko. Jeho základnou úlohou bolo a je vybudovať funkčnú sieť veliacich poddôstojníkov tak, aby sa prostredníctvom nej realizoval priamy kontakt s mužstvom vo všetkých súvislostiach, ktoré som sa pokúsil načrtnúť v tomto článku. Okrem toho bude nutné vytvoriť vlastné štandardy v podobe manuálov (napr. pripravovaná Príručka poddôstojníka OS SR) tak, aby sme ich mohli na základe vlastných skúsenosti ďalej obohacovať a tak nastavovať stále konštruktívnejšie prostredie.

Často používané prirovnanie, že poddôstojnícky zbor je chrbticou našich ozbrojených síl je skutočne veľmi významné a dôstojné, pretože považujem našich súčasných a budúcich poddôstojníkov za lídrov v ozbrojených silách takpovediac v prvej línii. Keď vezmeme ozbrojené sily ako celok, poddôstojníci svojím počtom prevyšujú našich dôstojníkov a práporčíkov a odhadujem, že poddôstojníci tak majú priamy vplyv nad približne 80 percentami vojakov v ozbrojených silách. Okrem toho ich každodenný kontakt s vojakmi znamená, že poddôstojníci s vojakmi trávia viac času než naši dôstojníci. Táto skutočnosť znamená, že poddôstojníci musia dennodenne byť dlhodobým pozitívnym príkladom pre vojakov, čo si zaslúži rešpekt a dôveru nás všetkých.

Na druhej strane si musia poddôstojníci pamätať, že tento rešpekt a dôvera neprichádzajú automaticky s hodnosťou – ale naopak, že musia tvrdo pracovať na tom, aby si ich zaslúžili. Prinajmenšom dvomi základnými spôsobmi – preukazovaním technickej a taktickej zdatnosti a starostlivosťou (preukazovaním úprimného záujmu) o vojakov  a ich rodiny. Nemalo by to byť až také ťažké, ako sa na prvý pohľad zdá, pretože jedno prirodzene vedie k druhému. Starostlivosť o vojakov tiež neznamená dať im napr. viac voľna, alebo im dovoliť vykonávať úlohu pod štandard, pretože sú napríklad unavení. Znamená to vycvičiť ich na určitý štandard a neznižovať nič na úkor kvality a k tomu prijímať správne rozhodnutia. Znamená to tiež pomôcť im v ich problémoch – osobných a profesionálnych, aby sa mohli plne sústrediť na svoj výcvik a povinnosti. Nakoniec a nadovšetko to znamená viesť ich príkladom – aby poddôstojníci robili všetko, čo vyžadujú od svojich vojakov a zaobchádzali so svojimi vojakmi s úctou a rešpektom. Takýto prístup zo strany poddôstojníkov a dôstojníkov vedie vojakov k pozitívnemu vytváraniu odhodlania, ktoré je nevyhnutné na splnenie náročných poslaní, ktorým musia čeliť pri plnení náročných úloh v mierovom období a v období svojho operačného, bojového nasadenia.

Líderské schopnosti poddôstojníkov

Náš novo sa formujúci systém určuje na základe skúsenosti z fungovania obdobných systémov z medzinárodného prostredia súbor schopností, kde bez zvládnutia ktorejkoľvek z nich by sa nikto poddôstojníkom nemal stať. Je preto potrebné venovať pozornosť takým schopnostiam, ako sú: komunikačné zručnosti, schopnosti dohľadu, zručnosti pre vyučovanie a poradenstvo, zručnosti pre rozvoj vojakov a tímov, technická a taktická zdatnosť, schopnosť prijímať rozhodnutia, plánovacie spôsobilosti, zručnosti technológie manažmentu a profesionálna etika.

Povinnosti, zodpovednosti a právomoci poddôstojníka

Tak, ako je to u dôstojníkov a práporčíkov, aj poddôstojník má pridelené konkrétne povinnosti, zodpovednosti a právomoci.

Povinnosťou  myslím niečo, čo naši poddôstojníci musia vykonať z dôvodu svojej funkcie a čo je pre nich tak legálnou ako aj morálnou povinnosťou. V podstate povinnosti poddôstojníkov môžeme rozdeliť do troch úrovní:

·         Špecifikované povinnosti sú také, ktoré sa vzťahujú na prácu a funkciu.

·         Nariadené povinnosti nie sú špecifikované ako súčasť pracovného zaradenia alebo vojenskej odbornosti alebo inej smernice. Nadriadený ich zadáva ústne alebo písomne.

·         Odvodené povinnosti často podporujú špeciálne povinnosti, ale v niektorých prípadoch sa nemusia vzťahovať k pracovnému zaradeniu určitej vojenskej odbornosti. Tieto povinnosti nemusia byť v písomnej podobe, ale naznačené v pokynoch. Sú to povinnosti, ktoré zdokonaľujú kvalitu práce a pomáhajú udržať jednotku funkčnú na optimálnej úrovni.

Čo sa týka zodpovedností poddôstojníka, mám na mysli to, že poddôstojník je zodpovedný a môže voči nemu byť vyvodená zodpovednosť za to, čo urobí, alebo v čom zlyhal. Poddôstojníci sú zodpovední za to, aby plnili nielen svoje individuálne povinnosti, ale taktiež zabezpečujú, aby ich jednotky boli úspešné. Akákoľvek povinnosť, kvôli funkcii na jednotke vzhľadom k funkcii v jednotke, zahŕňa zodpovednosť vykonávať danú povinnosť. Poddôstojníci sa zodpovedajú za svoj osobný výkon a za výkon svojich vojakov. Každý vojak je sám zodpovedný za svoj osobný výkon a táto zodpovednosť nemôže byť delegovaná. Vojak sa zodpovedá za svoje činy voči vojakom okolo seba, veliteľom, svojej jednotke a ozbrojeným silám. Ako lídri musia poddôstojníci zabezpečiť, aby vojaci jednoznačne chápali svoje zodpovednosti i ako členov tímu a predstaviteľov našich ozbrojených síl.

Velitelia nastavujú celkové zásady a štandardy, ale všetci lídri musia zabezpečiť pre vojakov vedenie, zdroje, pomoc a dohľad potrebné pre výkon ich povinností. Plnenie poslania vyžaduje, aby dôstojníci a poddôstojníci spolupracovali, aby si navzájom radili, pomáhali a učili sa od seba. Zodpovednosti môžeme rozdeliť do úrovni velenia a na individuálne. Zodpovednosť k veleniu sa vzťahuje na zodpovednosti kolektívu alebo organizácie a zahŕňa to, ako dobre jednotka vykonáva svoje poslania. Velitelia a vojenský lídri sa zodpovedajú za to, čo urobia alebo neurobia ich skupiny, jednotky alebo organizácie. Poddôstojníci sú preto zodpovední za splnenie nielen svojich individuálnych povinností, ale aj za to, aby zabezpečili, že ich tím a jednotka budú úspešné. Objem zodpovednosti delegovanej poddôstojníkovi závisí na poslaní, funkcii zastávanej poddôstojníkom a vlastnej ochote poddôstojníka prijať zodpovednosť.       

Pokiaľ ide o právomoc, poddôstojníci musia vedieť aký je jej rozsah a kým je im delegovaná. Nevyhnutnou podmienkou je, aby poddôstojníci pri výkone svojej právomoci používali zrelý úsudok. Právomoc je definovaná ako právo nariadiť vojakom, aby spravili určité veci. Ide teda o legitímnu moc lídrov nariaďovať vojakom alebo konať v pôsobnosti svojej funkcie. Právomoc od veliteľa sa rozširuje líniou velenia, s pomocou podporného kanála poddôstojníkov k veliteľom družstiev, osádok alebo obslúh ktorí potom nariaďujú a dohliadajú na činy jednotlivých vojakov. Rozkazy a zásady, ktoré prechádzajú líniou velenia alebo podporným kanálom poddôstojníkov, automaticky poskytujú právomoc nevyhnutnú na to, aby mohla byť úloha vykonaná. Keďže je takáto široká právomoc daná všetkým dôstojníkom a poddôstojníkom, je nevyhnutnou zodpovednosťou požívať vyzretý a správny úsudok. Línia velenia využíva podporný kanál poddôstojníkov tým, že legálne trestá tých, ktorí spochybňujú právomoc poddôstojníka. Je tomu tak však len vtedy, ak činy a rozkazy poddôstojníka sú správne, inteligentné a založené na patričnej právomoci. Ide o zložitý  a dlhodobý proces učenia a preto je nevyhnutné v prípade akýchkoľvek pochybností, si tieto nechať vysvetliť. Len tak sa formuje správny vzťah medzi podriadenými a nadriadenými.

Úloha poddôstojníka vo výcviku jednotlivca a kolektívu

Teraz by som chcel vyzdvihnúť jednu z hlavných úloh pre našich poddôstojníkov. Tvrdý výcvik na určitý štandard zdokonaľuje pripravenosť a v konečnom dôsledku zachraňuje život vojaka. Je úlohou poddôstojníkov cvičiť a viesť vojakov, aby splnili poslanie jednotky. Sú to práve poddôstojníci, ktorí takúto požiadavku formujú; oni inšpirujú vojakov, poskytujú konštruktívne príklady, aby pracovali a dosiahli spoločný cieľ. Neobchádzajú nedostatky, ani vo výcviku, ani v posádke. Preto hovorím, že sú na prednej línií pri presadzovaní a posilňovaní našich hodnôt. Inými slovami, poddôstojníci musia ku každému cvičeniu pristupovať, ako keby to bolo posledné pred nasadením do boja.

Poddôstojník vedie výcvik jednotlivca a kolektívu, rozvíja súdržnosť jednotky, podporuje hodnoty lojálnosti a záväzku a buduje ducha dôvery. Poddôstojník hodnotí výcvik orientovaný na výkon a pomocou vedenia a poradenstva pripravuje mladých vojakov pre budúce funkcie s vyššou zodpovednosťou. Velitelia družstiev, osádok a obslúh vyučujú všetko, od vydania správneho a včasného rozhodnutia až po fyzický výcvik, etiku a hodnoty. Tým sú poddôstojníci základnými cvičiacimi našich vojakov.

Úlohou poddôstojníka pri výcviku nie je len cvičiť, či byť na výcviku jednotlivcov a malých jednotiek aj keď práve výcvik patrí k hlavným úlohám poddôstojníkov. Dôležitou súčasťou, aby poznali vycvičenosť svojich vojakov a malých jednotiek a túto informáciu včas odovzdávali líniou velenia tak, aby cvičenia zdokonalili alebo udržali vycvičenosť jednotlivcov a kolektívov. Je veľmi dôležité, aby boli poddôstojníci zahrnutí pri hodnoteniach a plánovaní výcviku, takisto aj pri jeho príprave a výkone.

Dobrý poddôstojník musí aj inak poznať svojich vojakov. Ich slabé aj silné stránky. Okrem stavu vycvičenosť každého jedného vojaka musí vedieť i to, či daný vojak dokáže dobre spolupracovať s ostatnými, najmä ak sa ocitne vo veľmi stresujúcej situácii, akou je napríklad boj.

Je prirodzené, že hlavne v počiatku budú vojaci pri výcviku chyby robiť. Tu je veľmi dôležité, aby poddôstojníci boli trpezliví a opatrní, aby ich kvôli týmto chybám neúmerne tvrdo nekritizovali. Vhodnejšie bude, ak poddôstojníci budú vojakov vždy chváliť na verejnosti, ale ak ich budú musieť poopraviť kvôli závažnej chybe, tak to je vhodné robiť v oddelene takpovediac medzi štyrmi očami, v súkromí. Chyba pri výcviku môže byť prospešná pre každého, pokiaľ poddôstojník vojaka nestrápni. Porozmýšľajte nad tým, čo sa stalo a prečo a pri zhodnotení po vykonaní úlohy vyžadujte úplnú čestnosť, potom chybu opravte a cvičte na daný štandard.

Dobrý líder nemôže dovoliť, aby vojak spravil niečo zle a pritom nespravil nápravu na mieste. Poddôstojník by nemal nikdy chybu obísť! Ak vojak urobí niečo nesprávne a vie, že ho poddôstojník videl, myslí si, že to zlé nebolo, ak mu poddôstojník nič nepovedal, alebo si myslí, že sa o neho poddôstojník skutočne nezaujíma – akokoľvek, takýto vojak je menej efektívny a utrpela disciplína.

Vzťah dôstojníkov, práporčíkov a poddôstojníkov

Dôležitou súčasťou toho byť poddôstojníkom je vzťah poddôstojníka k dôstojníkom a práporčíkom. Aby mohli poddôstojníci a dôstojníci rozvíjať tento pracovný vzťah, musia poznať podrobnosti medzi svojimi povinnosťami a zodpovednosťami.

Keď sme v roku 2002 začínali reformu a transformáciu ozbrojených síl, dôstojníci sa pýtali niekoľko otázok týkajúcich sa transformácie nášho poddôstojníckeho zboru. Väčšina z týchto otázok vyplynula zo skutočnosti, že v našich predchádzajúcich ozbrojených silách neexistovala tradícia používania poddôstojníkov spôsobom, aký sa pokúšam opísať v tomto článku. Medzi týmito otázkami boli napríklad:

·         Prečo potrebujeme pripravovať poddôstojníkov? Za akým účelom?

·         Čo robia poddôstojníci pre dôstojníkov, pre vojakov, pre jednotky, pre ozbrojené sily ako celok?

·         Kedy pripravujeme poddôstojníkov (v akom bode kariéry)?

·         Kto pripravuje poddôstojníkov (dôstojníci, civili, iní poddôstojníci)?

·         Ako pripravujeme poddôstojníkov (aké techniky na to používame)?

Moje odpovede na tieto otázky sú vlastne celkom jednoduché:

·         Prečo? Aby pomáhali dôstojníkom a dopĺňali ich pri výkone ich povinností na všetkých úrovniach.

·         Čo robia poddôstojníci? Vedú a cvičia vojakov, ktorí pracujú a bojujú pod ich dohľadom. Pomáhajú svojim prideleným lídrom pri plnení poslania jednotky.

·         Kedy? Keď sa z nich stanú vhodní kandidáti pre nástup do škôl a na povýšenie, teda sú v službe potrebný čas, splnili požiadavky na hodnosť, slúžili v príslušných líderských funkciách. A čo je najdôležitejšie, boli odporučení svojimi veliteľmi.

·         Kto a ako? Na tieto otázky poskytne odpoveď Systém výcviku poddôstojníkov. Kurzy v Systéme výcviku poddôstojníkov zabezpečujú postupný líderský, technický a taktický výcvik zohľadňujúci povinnosti, zodpovednosti a úlohy, ktoré budú vykonávať v operačných jednotkách po ukončení tohto výcviku.

Vzťah medzi dôstojníkmi a poddôstojníkmi na úrovni náčelníka generálneho štábu

Úloha poddôstojníkov v plne profesionálnych silách mi bola mnohokrát prezentovaná počas návštev u iných armádach a tak bolo prirodzené, že po nastúpení na pozíciu náčelníka generálneho štábu som považoval z titulu tejto pozície vytvárať čo najlepšie podmienky pre rozvinutie tejto kategórie profesionálnych vojakov aj v našich ozbrojených silách. Preto jedným z mojich prvých rozhodnutí bolo zriadiť pozíciu hlavného poddôstojníka ozbrojených síl, ktorým je starší predstaviteľ zboru poddôstojníkov a mužstva ozbrojených síl a ktorý slúži ako môj poradca a konzultant z radov starších predstaviteľov zboru poddôstojníkov a mužstva. Po zriadení pozície hlavného poddôstojníka ozbrojených síl boli zriadené pozície veliacich poddôstojníkov na všetkých stupňoch velenia od úrovne práporu až po hlavné veliteľstvá (PS, VS a VSVaP).

Povinnosti a zodpovednosti veliaceho poddôstojníka, či už na mojej úrovni alebo na nižších úrovniach, sa odlišujú od špecifických potrieb a úloh daného veliteľa. Napríklad, hlavný poddôstojník ozbrojených síl mi poskytuje informácie o problémoch týkajúcich sa mužstva a poddôstojníkov a navrhuje riešenia týchto problémov spojených so štandardmi, profesionálnym rozvojom, rastom a postupom poddôstojníkov, morálkou, výcvikom, platom, odmenami, povyšovaním a kvalitou života vojakov a ich rodinných príslušníkov. Hlavný poddôstojník je z titulu svojej funkcie členom môjho osobného štábu. Vo všeobecnosti je zodpovednosťou hlavného poddôstojníka poskytovať mi osobné, profesionálne a technické poradenstvo v oblasti mužstva a poddôstojníckeho zboru ako celku.

Tým, že hlavný poddôstojník ozbrojených síl využíva veliteľský informačný kanál, poskytuje vojakom aktuálne informácie o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa mužstva a poddôstojníkov. Hlavný poddôstojník ozbrojených síl riadi aktivity podporného kanálu poddôstojníkov prostredníctvom veliacich poddôstojníkov hlavných veliteľstiev a to písomnou aj ústnou formou. Hlavný poddôstojník ozbrojených síl tiež prezentuje názory mužstva a poddôstojníkov na zasadnutiach a v komisiách, stretáva sa s vojenskými a civilnými organizáciami, aby prerokoval záležitosti mužstva a poddôstojníkov a prijíma a zastupuje zbor mužstva a poddôstojníkov ozbrojených síl na príslušných slávnostných zhromaždeniach.

Vzťah dôstojníkov a poddôstojníkov na úrovni hlavných veliteľstiev a nižšie

Veliaci poddôstojníci hlavných veliteľstiev a nižších stupňov a ich velitelia budú spoločne koordinovať a zostavovať zoznam rozhodujúcich úloh výcviku a individuálne výcvikové úlohy, čím sa vytvorí tímový prístup k bojovo zameranému výcviku. Veliaci poddôstojník a ostatní poddôstojnícki lídri potom vyberú špecifické individuálne úlohy, ktoré budú podporovať kolektívne úlohy, ktoré sú predmetom výcviku v rovnakom období. Veliaci poddôstojníci používajú veliteľský informačný kanál, prostredníctvom ktorého informujú, vyjadrujú sa k záležitostiam týkajúcich sa mužstva a poddôstojníkov a budujú tzv. esprit. Taktiež reprezentujú veliteľa vo vojenských a civilných funkciách, čím udržiavajú dobré spoločenské vzťahy.

Koncepcia tímovej spolupráce dôstojníkov a poddôstojníkov

Podľa môjho názoru Koncepcia tímovej spolupráce dôstojníkov a poddôstojníkov predstavuje základný kameň pre kvalitné fungovanie našich ozbrojených síl. Vzájomne sa dopĺňajúce vzťahy a vzájomný rešpekt medzi dôstojníkmi a poddôstojníkmi sú alebo by mali byť v našich ozbrojených silách prijaté. Cítim, že dôležitou súčasťou efektívneho líderstva je schopnosť dôstojníkov a práporčíkov spolupracovať s poddôstojníkmi. Aby sa vytvorili efektívne fungujúce vzťahy, musia si byť všetky skupiny vedomé podobností a rozdielností vo svojich úlohách, povinnostiach a zodpovednostiach.

Vo všeobecnosti možno povedať, že úlohou dôstojníka je veliť, stanovovať zásady, plány a programy pre prácu ozbrojených síl. Sústreďuje sa na kolektívny výcvik, ktorý umožní jednotke splniť svoje poslanie. Práporčík je vysoko špecializovaný profesionálny vojak, ktorý poskytuje technickú expertízu pri plnení úloh ozbrojených síl. Obsluhujú, udržiavajú, spravujú a manažujú vybavenie, podporné aktivity a technické systémy ozbrojených síl. Poddôstojník vykonáva každodenné činnosti ozbrojených síl vyplývajúce zo zadaných rozkazov, smerníc a zásad. Sústredí sa na výcvik jednotlivca, čím vytvára jeho schopnosť plniť úlohy. Je primárne zainteresovaný vo výcviku a vedení vojakov a tímov a zabezpečuje, aby každý podriadený tím, poddôstojník a vojak boli pripravení fungovať ako efektívna jednotka a aby bol každý člen tímu dobre vycvičený, vysoko motivovaný, pripravený a aby pracoval.

Samozrejme, že sa povinnosti a zodpovednosti dôstojníkov a poddôstojníkov do istej miery prelínajú. Je to nevyhnutným a žiaducim výsledkom úzkej spolupráce a malo by to jednotke slúžiť ako zdroj sily a nie ako rušivý činiteľ. Poddôstojníci, dôstojníci a práporčíci sú na sebe navzájom závislí a pri plnení poslania jednotky navzájom spolupracujú. Je nemožné, aby dôstojník velil efektívne jednotke a plnil úlohy bez toho, aby sa poddôstojník postaral o to, aby vojaci vedeli, čo je ich prácou. Dôstojníci, práporčíci a poddôstojníci si musia navzájom radiť, pomáhať a učiť sa jeden od druhého. Hoci dôstojník zodpovedá za celú činnosť jednotky, iba spoluprácou s poddôstojníkom môže zaistiť splnenie svojej úlohy.

Dôstojníci musia poddôstojníkom poskytnúť pokyny, zdroje, pomoc a dohľad potrebný na to, aby mohli vykonávať svoje povinnosti. A naopak, poddôstojníci musia pomáhať a riadiť dôstojníkom pri plnení ich povinností. Kľúčom k schopnosti bojovať je vytvorenie efektívnych vzťahov medzi dôstojníkmi a poddôstojníkmi v jednotkách. Dôležité je, aby sa poddôstojnícky zbor postaral o každodenný chod ozbrojených síl tak, aby zbor dôstojníkov mal čas veliť.

Hodnostne vyšší poddôstojníci majú tak ako dôstojníci celý rad skúseností, ktoré sú pre dôstojníkov cenné. Dôstojník, ktorý má pri sebe poddôstojníka, využíva jeho skúsenosti a tiež jedinečný pohľad, ktorý si poddôstojníci vytvárajú pri líderstve, výcviku a profesionálnom správaní. Poradenský vzťah, ktorý je výnimočný v ozbrojených silách a v poddôstojníckom zbore, je napr. veľmi častý vzťah medzi skúsenejším veliacim poddôstojníkom čaty a jeho mladým veliteľom čaty. Hlavne v ich prvých rokoch je potrebné priradiť mladých dôstojníkov k dobrým starším skúseným poddôstojníkom. Vzťah, ktorý často vznikne z takejto skúsenosti, má tendenciu pomáhať pri rozvoji mladého dôstojníka. Mladí dôstojníci môžu veľa vecí zo svojej vojenskej kariéry zabudnúť, ale nikdy nezabudnú na svojho dobrého alebo zlého veliaceho poddôstojníka čaty.

Preto si úspešní dôstojníci vytvoria dobrý vzťah so svojimi veliacimi poddôstojníkmi čaty alebo roty. Tým získajú čas na plánovanie, rozhodovanie a programovanie budúceho výcviku a operácií. Potreba takéhoto vzťahu sa vzťahuje aj na veliteľov a veliacich poddôstojníkov čiat ako aj na štábnych dôstojníkov a poddôstojníkov. Bez ohľadu na to, kde informácia alebo úloha začína – v línii velenia alebo v podpornom kanáli poddôstojníkov – dôstojník/práporčík a poddôstojník musia o nej informovať svoj náprotivok.

Na záver

Každý vojak musí byť pripravený na vykonávanie celej škály operácií, vrátane útočných, obranných, stabilizačných a podporných a dosahovať v nich aktívne a zodpovedné plnenie s tým spojených úloh. V tomto článku som sa pokúsil zvýrazniť, že nová požadovaná kvalita našich ozbrojených síl skutočne v mnohom závisí na novo sa vytváranom poddôstojníckom zbore, ktorého úlohou bude na uvedené spektrum operácií vojakov pripraviť. Podporujem tiež postupne sa formujúci nový osobitný vzťah medzi našimi dôstojníkmi/práporčíkmi a poddôstojníkmi.

Každý vojak musí poznať svoj rozsah práv a povinnosti a podľa toho konať, ale nie každý vojak je poddôstojníkom. Poddôstojník vedie vojakov svojím príkladom. Preto je tak dôležité aby zvládli množstvo zručností k tomu ako cvičiť vojakov a viesť ich v ťažkých situáciách ako skutoční lídri a preto tiež využívam túto formu komunikácie, aby som vám pripomenul:

·         naučte sa ako sa rozprávať s vojakmi a ako ich primäť rozprávať (je to súčasťou starostlivosti o nich),

·         naučte sa rozmýšľať a plánovať vopred a naučte sa predstaviť si udalosti skôr, ako sa naozaj stanú,

·         naučte sa všetko o požadovanom vybavení vojakov a taktike ich použitia, o tom, ako pripravovať a prijímať rozhodnutia na základe informácií, ktoré máte k dispozícii (buďte zdatní z technického a taktického hľadiska).

Ak naše ozbrojené sily majú byť schopné efektívne plniť súčasné i budúce úlohy, nemôžu uspieť bez kvalifikovaných, tvrdých a oddaných poddôstojníkov. Jednotka, ku ktorej ste zaradení, môže byť povolaná na výkon širokej škály rozličných úloha v rámci celého spektra konfliktov od podporných, cez mierové až po skutočné vojnové operácie. Náš úspech teda začína i končí pri chrbtici našich ozbrojených síl, ktorou ste práve vy naši poddôstojníci!

Od januára 2006 sme všetci profesionálni vojaci. To neznamená, že všetci budeme rozprávať to isté, ale dôležité je, aby sme všetci boli na jednej lodi a na tej pomyselnej lodi jeden tým. Každý nech robí na čo je predurčený – dôstojníci na plánovanie budúcnosti, poddôstojníci a vojaci na realizáciu úloh dneška a všetci keď sa poučíme z minulosti a chýb, musí to fungovať.

« späť