genmjr. Ing. Ján SALAGANIČ

             Článok uverejnený  v periodikách: Líder (OS SR), Obrana (MO SR), Doktríny (MO ČR).

                   Spolu s rozpadom bipolárneho sveta,  postupujúcou globalizáciu a rýchlym vývojom technológií sa generuje kvalitatívne nové operačné prostredie. Ozbrojené sily sa tomuto novému komplexnému bezpečnostnému prostrediu logicky musia prispôsobiť. Do popredia sa v ostatných rokoch dostávajú operácie stabilizačného charakteru vykonávané napríklad aj v rámci humanitárnych a záchranných misií, mierových misií a stále častejšie aj v rámci krízového manažmentu na území SR.

               Pomoc OS SR na území SR vychádza zo zásady subsidiarity, to znamená, že ich pomoc je možná až vtedy, keď ostatná pomoc nepostačuje. Rozhodnutie, či o túto pomoc požiadať prináleží výhradne štátnym orgánom, obciam a vyšším územným celkom.

                   Nasadením vojakov ozbrojených síl mimo vojny a vojnového stavu k riešeniu krízových situácií v Slovenskej republike nesie so sebou značné náklady. V zásade možno povedať, že v zmysle platnej právnej úpravy platí pravidlo, že tieto náklady by mal niesť ten v koho prospech boli ozbrojené sily nasadené. Toto potvrdzuje ustanovenie § 11 Krízového zákona. Realita je však taká, že je to hradené z rozpočtu MO SR.  Rovnako je do budúcnosti na zváženie, nakoľko je účelné nasadzovanie vojakov v prípadoch, kedy je rozsah mimoriadnej udalosti zvládnuteľný miestnym obyvateľstvom, pretože základným predpokladom na nasedenie je, že štátne a miestne orgány a miestne obyvateľstvo nie je svojimi kapacitami schopné krízu zvládať. Ako konkrétny prípad možno uviesť situáciu v Krupine, kedy na ručné výkopové práce namiesto uloženie pracovnej povinnosti miestnym obyvateľom zvolili úrady povolanie OS SR.

              Jednotky OS SR pri tom nie sú špecificky organizované, cvičené, či materiálno-technicky vybavené k asistenčným úlohám, ale vďaka svoje vysokej organizovanosti, sú veľmi rýchlo schopné sa adaptovať na riešenie krízových situácií na podporu a pomoc civilným úradom. Majú funkčný systém velenia a riadenia, spoľahlivé komunikačné prostriedky a veľmi dobre vycvičené a vybavené jednotky, ktoré sú schopné pôsobiť v ťažkých podmienkach. Postupy vykonania asistenčných úloh sú pritom zhodné s postupmi pri plnení stabilizačných aktivít platnými pre činnosť v rámci operácií NATO a EÚ.

                   Pôsobenie každej jednotky v každej asistenčnej úlohe bude vždy pod drobnohľadom verejnosti a aj mnohých záujmových skupín a môže mať neprimerane negatívny efekt na úspech ich činnosti. Preto vysoká disciplinovanosť, úroveň výcviku a úplné pochopenie úlohy je nevyhnutné.

                   Jednou z priorít, ktorú stanovil NGŠ OS SR na Výcvikový rok 2011 je „…posilniť pripravenosť spôsobilosti jednotiek OS SR vyčleňovaných na plnenie úloh krízového manažmentu SR v rozsahu podľa situačných plánov na podporu orgánov verejnej moci pri riešení krízových situácií v podmienkach OS SR a monitorovaní radiačnej a chemickej situácie.“

              To znamená, že je potrebné udržať nevyhnutné sily a spôsobilosti OS SR na úrovni pripravenosti, umožňujúcej splniť úlohy (domáceho) národného krízového manažmentu, vrátane pripravenosti veliteľstiev a štábov riadiť ich použitie v rozsahu situačných plánov na podporu orgánov verejnej moci pri riešení krízových situácií a monitorovaní radiačnej a chemickej situácie. V podmienkach pozemných síl OS SR je na tento účel vo VR 2011 naplánované na v veliteľstve a v podriadených zväzkoch a útvaroch vykonať štábne nácviky a dvojstupňové VŠC. Zároveň sú stanovené konkrétne témy pre splnenie rozhodujúcich úloh výcviku, zameraných na hrozby:

1.   vzniku vnútorných nepokojov ohrozujúcich verejný poriadok a bezpečnosť štátu,

2.   vykonania  teroristických útokov,

3.   hromadnej migrácie osôb,

4.   vzniku živelných pohrôm (povodne a záplavy),

5.   vzniku  a vznik  havárií  a katastrof,

6.   rozsiahlych  lesných  požiarov,

7.   rozsiahlej  epidémie  osôb, pandémie a epizootie zvierat.

K týmto témam sú pri tom stanovené konkrétne témy pre výcvik jednotlivca, výcvik vševojskových a aj odborných jednotiek.

V roku 2010 bola pre OS SR asistenčná pomoc jednou z hlavných náplní činnosti. Za hodnotené obdobie bolo nasadených takmer 3500 príslušníkov OS SR a viac ako 550 kusov techniky, najmä ženijná technika ako buldozéry, UDS a prepravná technika. Náplňou práce vojakov bolo budovanie a monitorovanie hrádzí, čistenie korýt riek, priepustov, vrecovanie piesku na zabránenie prívalovej vlne, odstraňovanie naplavenín a vyslobodzovanie civilných vozidiel zo zaplaveného priestoru. V postihnutých oblastiach bola nasadená aj letecká technika, ktorá plnia úlohy prieskumných a pozorovacích letov zaplavených oblastí a leteckú prepravu materiálu a osôb.

 Okrem bezprostrednej pomoci bolo za asistencie OS SR uvoľnených zo skladov štátnych hmotných rezerv 4400 kusov dávok potravín pre evakuované osoby, zabezpečovaný rozvoz pitnej vody, materiálu na ubytovanie a 18 vozidiel zabezpečovalo rozvoz teplej stravy.  V rámci odstraňovania následkov bolo silami OS SR položených 13 dočasných mostov, z ktorých je 12 stále v používaní a OS SR ich má naďalej v starostlivosti.

Úroveň plnenia úloh ozbrojenými silami SR v rámci operácií domáceho krízového manažmentu je do značnej závislé od úrovne súčinnosti s ostatnými orgánmi a organizáciami štátnej a verejnej správy a rovnako ako v operáciách medzinárodného krízového manažmentu bude nevyhnutné sústrediť sa na aplikáciu princípov a postupov komplexného prístupu (v medzinárodnej terminológii – comprehensive approach). Z hľadiska OS SR je potrebné vypracovanie spoločnej vojenskej doktríny asistenčných úloh ozbrojených síl OS SR, ktoré je plánované na rok 2011 až 2012. Z hľadiska ostatných zainteresovaných štátnych a verejných orgánov a organizácií je nevyhnutné lepšie pochopenie úloh a možností OS SR v týchto operáciách a pravdepodobne bude potrebná aj novelizácia čiastočne obsolentného legislatívneho základu týchto činností.

« späť