brig. gen. v.v. Doc. Ing. František BARTKO, CSc.
Príspevok na medzinárodnej konferencií „Kríza v politike – politika v kríze?“
Inštitút politológie FF, Prešovská univerzita v Prešove 15.-16.2.2012
Úvod
Od jej prijatia Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky (27. septembra 2005), ktorej súčasťou je aj Bezpečnostná politika Slovenskej republiky, uplynulo necelých sedem rokov, počas ktorých sme boli svedkami výrazných zmien a posunov snáď vo všetkých oblastiach existencie ľudskej spoločnosti v globálnom aj národnom rozsahu. Tieto zmeny so sebou prinášajú zákonite aj rizika, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť aj bezpečnostnú politiku a jej realizáciu v podmienkach SR.
1. IIDENTIFIKÁCIA RIZÍK V BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE ŠTÁTU
Bezpečnostná politika štátu, ktorej základným cieľom je zaručenie bezpečnosti občana a štátu, je neoddeliteľne spojená s globálnym bezpečnostným prostredím v ktorom štát existuje. Toto bezpečnostné prostredie môžeme vnímať v rôznych dimenziách (politická, ekonomická, kultúrna, náboženská,…).
Zmeny v ktorejkoľvek dimenzii, uvedeného prostredia majú priamy vplyv (pozitívny alebo negatívny) aj na bezpečnostnú politiku štátu a preto ich sledovanie a včasná identifikácia nových rizík je jedným zo základných predpokladov prijímania správnych adekvátnych rozhodnutí a opatrení.
Uplynulý rok ukázal systémové problémy s ktorými sa SR potyká v oblasti zabezpečenia bezpečnosti štátu a jeho obyvateľstva. Analýza týchto problémov Ministerstvom obrany SR, v rámci strategického hodnotenia obrany SR, odhalila celý rad rizík, ktoré môžu mať fatálne dôsledky pre bezpečnosť štátu.
Z hľadiska ich možných dopadov môžeme rizika v bezpečnostnej politike rozdeliť na:
· rizika pre vonkajšiu bezpečnosť štátu,
· rizika pre vnútornú bezpečnosť štátu a jeho obyvateľstva.
V Obrannej stratégii SR, ktorá vychádza z Bezpečnostnej stratégie sa konštatuje, že poslaním obrany SR v súlade so základným cieľom obrannej politiky bude: „v spolupráci so spojencami brániť štátnu suverenitu, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a chrániť bezpečnosť občanov a štátu pred vonkajšími hrozbami, predovšetkým pred hrozbou útokov medzinárodného terorizmu a použitia zbraní hromadného ničenia“.
Pokiaľ ale ide o zabezpečenie vnútornej bezpečnosti štátu, v Bezpečnostnej stratégii SR sa iba konštatuje, že: „za pripravenosť a akcieschopnosť nástrojov krízového manažmentu a včasné prijímanie a realizáciu opatrení zameraných na zaručenie bezpečnosti občanov a štátu sú zodpovedné efektívne fungujúce zákonodarné, výkonné a súdne orgány“ , ale ani v bezpečnostnej ani v obrannej stratégii, nenájdeme presnú definíciu vnútornej bezpečnosti ani konkrétne úlohy pre jej zabezpečenie.
Z hľadiska miesta vzniku rizík ich môžeme rozdeliť na:
· Externé rizika, ktoré majú svoj pôvod mimo sledovaného systému (štát). Vznikajú mimo priameho vplyvu štátu (mimo systém), ale ich dôsledky môžu mať priamy dopad na vnútornú funkčnosť bezpečnostného systému so všetkými negatívnymi dôsledkami. Tieto rizika sú o to nebezpečnejšie, že ich ovplyvňovanie zo strany štátu je veľmi obmedzené až nemožné. To znamená, že z hľadiska eliminácie ich dopadov pôjde predovšetkým o ich sledovanie a včasné prijímanie opatrení na znižovanie ich možných dôsledkov.
· Interné rizika, ktoré vznikajú vnútri sledovaného systému (štát), sú dôsledkom chýb a nedostatkov vnútri systému. Môžu mať rôzny charakter, ale systém má prostriedky a možnosti na ich elimináciu, ešte pred ich prerastením do reálnej krízy.
Rizika, ktoré môžu mať zásadný vplyv na formulovanie a realizáciu národnej bezpečnostnej stratégie a bezpečnostnej politiky štátu, sú dôsledkom predovšetkým politických a ekonomických záujmov (národných, koaličných,…) a spôsobov ich presadzovania, no môžu vznikať aj na základe faktorov, ktoré človek nedokáže vylúčiť a iba veľmi ťažko ovplyvniť (prírodné katastrofy, zmeny klimatických podmienok, vyčerpávanie prírodných zdrojov,…).
Podľa zdroja ich pôvodu ich môžeme tieto rizika rozdeliť do troch základných skupín:
· politické rizika,
· ekonomické rizika,
· bezpečnostné rizika.
Tieto rizika sú veľmi úzko prepojené interakčnými väzbami a pri ich posudzovaní je nevyhnutné dodržiavať systémový prístup, pretože ich dopady sa budú prejavovať vo všetkých oblastiach ľudskej existencie a činnosti.
IDENTIFIKÁCIA KĽUČOVÝCH FAKTOROV RIZÍK V BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE ŠTÁTU
Pre hodnotenie každého rizika je veľmi dôležité určenie kľúčových faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať proces jeho vzniku a reálnych prejavov (dopadov) v systéme bezpečnostnej politiky štátu.
V závislosti na tom, do akej miery môžeme reagovať na príčiny rizika, môžeme faktory rizika rozdeliť do troch skupín :
· faktory neovplyvniteľné – týkajú sa predovšetkým externých rizík,
· faktory relatívne ovplyvniteľné – týkajú sa externých rizík, ktoré vznikajú v rámci medzinárodných spoločenstiev (organizácií), ktorých sme plnohodnotným členom,
· faktory ovplyvniteľné – vzťahujú sa najmä na procesy prebiehajúce vnútri štátu.
Pre identifikáciu rizík a faktorov ktoré na ne vplývajú, je nevyhnutne vykonať dôslednú a komplexnú analýzu globálneho bezpečnostného prostredia s dôrazom na zmeny, ktorými toto prostredie prechádza v súčasnosti (od posledného komplexného hodnotenia, ktoré predchádzalo prijatiu ostatnej bezpečnostnej a obrannej stratégie) a na príčiny (faktory) týchto zmien. Strategické hodnotenie obrany SR, ktoré v roku 2010 vykonalo MO SR, ale aj výsledky odbornej diskusie, ktorá ho sprevádzala, poskytujú veľké množstvo zaujímavých a dostatočne objektívnych informácií, ktoré potvrdzujú nevyhnutnosť prehodnotenia externých aj interných rizík súčasnej bezpečnostnej politiky SR a nových faktorov, ktoré na ne vplývajú.
K novým faktorom, ktoré budú mať vplyv na dopady týchto rizík na formulovanie a realizáciu bezpečnostnej politiky štátu patria predovšetkým:
· Zmeny v postavení svetových veľmocí
Po rozpade bipolárneho sveta, po ukončení studenej vojny, pozíciu svetovej veľmoci si udržali iba USA, no dnes sme svedkami prudkého ekonomického rastu a následného získavania vplyvu krajín ako „Čína, ktorá bude, podľa Medzinárodného menového fondu, v roku 2016 ekonomicky silnejšia ako USA“. Rovnako Rusko sa netají svojimi ambíciami obnoviť svoju pozíciu svetovej veľmoci – nie len vojenskej ale aj ekonomickej . „V rokoch 2020 – 30 by malo byť Rusko ekonomicky najsilnejšou krajinou Európy“.
· Dlhová (finančná) a ekonomická kríza
Súčasný stav zadlžeností krajín (nie len v Európe) dosiahol takej úrovne, že môže byť príčinou ekonomického a následne aj politického krachu krajín. Tento stav, ktorý je dôsledkom dlhodobých chýb vo fiškálnej politike, neohrozuje iba konkrétne krajiny ale vzhľadom na previazanosť národných ekonomík s ekonomikami iných krajín a spoločenstiev (EÚ) hrozí dominovým efektom, ktorý by mohol zapríčiniť destabilizáciu svetovej spoločnosti ako celku.
Snaha o vyriešenie tohto problému následne vyvoláva nové rizika spojene s úspornými opatreniami, ktoré majú za následok rast nezamestnanosti, znižovanie životnej úrovne prevažnej väčšiny obyvateľstva, následný rast nespokojnosti, hľadanie zodpovedných vinníkov a stále radikálnejších riešení, podľa možnosti na úkor niekoho iného (rast nacionalizmu, rasovej a náboženskej neznášanlivosti,…).
· Revolučné hnutia v Afrike a v arabských krajinách
Dôsledky revolučných zmien v Egypte, Tunise a Líbyi a hnutí ktoré prebiehajú aj v ďalších arabských krajinách sú ešte aj dnes ťažko predvídateľné aj keď nikto nepochybuje, že budú mať priame dopady na politiku ekonomiku aj bezpečnostné prostredie všetkých európskych krajín (zvýšenie migrácie, nebezpečenstvo radikálneho islamizmu,…).
· Situácia a postavenie mladej generácie v spoločnosti
Okrem týchto faktorov, taliansky ekonóm Edorad Campenellu poukazuje ešte na jeden faktor, ktorý sa objavil v rámci revolučných hnutí v arabských krajinách a ktorý sa začína prejavovať aj v krajinách Európy.
Ide o podobnosť momentálnych udalostí v Európe s nepokojmi, ktoré predchádzali takzvanej Arabskej jari. Tieto udalosti majú charakter generačnej vzbury mladej generácie, ktorá sa v súčasnej ekonomickej a politickej situácii dostáva do pozície vydedencov spoločnosti, ktorí sú vylúčení z rozhodovania o smerovaní spoločnosti a neustále rozširujú rady nezamestnaných.
Toto vnútorné presvedčenie posilňované presvedčením o neschopnosti súčasnej politickej garnitúry prekonať súčasnú politickú krízu, ktorá sa prejavuje predovšetkým politickými škandálmi a korupciou, môže dostať Európu do anarchie a zmätku.
· Globalizácia a strategické prístupy hlavných aktérov
Globalizácia sa odzrkadľuje aj na globalizácií riešenia bezpečnostných otázok ľudskej spoločnosti. Nové ohrozenia, ktoré majú stále globálnejší charakter si vyžadujú nové strategické prístupy hlavných aktérov svetovej politiky. Realita však ukazuje, že práve tu je čoraz ťažšie dospieť k potrebným konsenzom. Problémy sú medzi hlavnými svetovými politickými aj bezpečnostnými organizáciami (OSN, NATO, EÚ, AÚ, LAS), ale aj vnútri týchto organizácií. Podľa profesora Krejčiho sme svedkami „Krízy strategického myslenia“, na koaličnej aj na národnej úrovni, ktoré majú za následok zlé rozhodnutia pri riešení predovšetkým vojenských kríz (Afganistan, Irak, Líbya, Irán,…) a v konečnom dôsledku môžu byť príčinou celkovej destabilizácie svetového bezpečnostného prostredia s katastrofálnymi dôsledkami pre všetkých zúčastnených.
· Environmentálne faktory
Doposiaľ prezentované faktory vyplývajú alebo úzko súvisia s ľudskou činnosťou faktorom (sú dôsledkom politických, ekonomických a mocenských záujmov a spôsobov presadzovania).
Okrem týchto faktorov je tu skupina faktorov, ktorá nie je novou, ale svojim významom je veľmi dôležitou pri formulovaní strategických cieľov a spôsobov realizácie bezpečnostnej politiky krajiny. Ide o skupinu faktorov, ktorá môže ale nemusí priamo súvisieť s ľudskou činnosťou a ktoré zdrojom rizík pre životné prostredie ako také (prírodné katastrofy, zmeny klimatických podmienok, vyčerpávanie prírodných zdrojov, dôsledky znečisťovania životného prostredia,…) a teda aj pre bezpečnosť ľudskej populácie.
· Ľudský faktor rizík v bezpečnostnej politike
Už pri prvom pohľade na prezentované faktory rizík je zrejme, že ich hlavným zdrojom a aktérom je človek. Jeho potreby, záujmy, spôsoby a schopnosti ich presadzovania a ochrany.
Bezpečnostná politika štátu, ktorá tvorí súčasť bezpečnostnej stratégie je výsledkom úrovne poznania geostrategického prostredia, možností a ambícií. Nesprávne závery, neakceptovanie reálnej situácie a zákonitosti procesu tvorby bezpečnostnej politiky a jej realizácie, môžu ohroziť bezpečnosť obyvateľstva, krajiny aj medzinárodného spoločenstva.
V podmienkach Slovenskej republiky sme už roky svedkami degradácie zákonitosti strategického myslenia a strategického plánovania budúcnosti SR a jej bezpečnosti. Táto degradácia vyplýva predovšetkým zo spôsobu chápania cieľov činnosti politikov. Pri vzniku Slovenskej republiky sme boli svedkami „masového“ vstupu zástupcov laickej verejnosti do vysokej politiky. Tento objektívny jav pri zmene spoločenského zriadenia však pretrváva aj po dvadsiatich rokoch. Napriek tomu, že máme politické strany, ktoré už majú svoju tradíciu a viac menej stabilné programy, každé voľby vynesú novú skupinu politických amatérov bez vzdelania a praktických skúseností, ktorí okamžite nastupujú na dôležité posty a sú zodpovední za prijímanie strategických rozhodnutí. Na viac títo stranícki funkcionári so sebou privádzajú vždy novú garnitúru „odborníkov“, ktorí vymenia štátnych úradníkov na odborných postoch na ktorých ani oni ešte nepôsobili dlhšie ako jedno volebné obdobie.
Je zrejme, že tento spôsob fluktuácie politických funkcionárov a“ straníckych odborníkov“ má za následok ich odbornú nekompetentnosť, nezáujem o koncepčné a dlhodobé programy a zodpovednosť v oblasti ich činnosti. Dôležité sú výsledky viditeľné v rámci volebného obdobia. Práca na strategických otázkach je nezaujímavá, pretože výsledky strategických rozhodnutí sa prejavujú spravidla až „v ďalekej budúcnosti keď už tu bude niekto iný“.
· Faktory súvisiace s úrovňou a kultúrou vnútornej politiky
Prejavy týchto faktorov (ktoré nie je možné oddeliť od dôsledkov ľudského faktoru) a ich priamy vplyv na rast rizík aj v oblasti bezpečnostnej politiky môžeme v podmienkach Slovenskej republiky sledovať priebežne.
Odborná nekompetentnosť, stranícke a žiaľ aj osobné záujmy sú atribútmi mnohých politikov aj politických strán. Možné dopady týchto faktorov na bezpečnosť štátu sú nesporné. Absencia dlhodobého strategického myslenia sa prejavuje predovšetkým v prijímaní krátkodobých politických rozhodnutí (na vládne obdobie) a ich následnými zmenami pri nástupe novej politickej garnitúry.
Žiaľ tieto faktory sú zdrojom rizík aj pre našu zahraničnú politiku. SR sa v oblasti bezpečnostnej politiky NATO stáva nespoľahlivým členom, ktorý neplní svoje medzinárodné záväzky (náklady na obranu a realizácia spoločných modernizačných programov).
Záver
„Účinnosť bezpečnostnej politiky SR je podmienená mierou efektívnosti orgánov štátu, aktívnym pôsobením SR v medzinárodnom prostredí, mierou spolupráce štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, právnických osôb a fyzických osôb, mierou stotožnenia sa občanov s bezpečnostnými cieľmi a schopnosťou vlády získať pre tieto ciele podporu širokej verejnosti“.
Literatúra:
Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky
Obranná stratégia Slovenskej republiky
ZEMANOVÁ-KOPECKÁ, R.: Oskar Krejčí český politolog, autor knihy „Válka“. Dostupné na internete:
<http://www.parlamentnilisty.cz/rss/zpravy/Profesor-Krejci-Bude-valka-Tady-jsou-duvody-211914
BARTKO, F.: Strategické hodnotenie obrany SR a Biela kniha obrany SR, Euro-Atlantic Quarterly: 6. Ročník, č.2, 2011. str.29-30. ISSN 1336-8761