„Spoločný cieľ, rovnaké priority, jednotný tím“ – na zamyslenie a zhodnotenie

Úvodník k niektorým víziám a článkom z obdobia 2004 – 2008

S odstupom skoro dvoch rokov, po 7 ročnom pôsobení na funkcií NGŠ OS SR, som si prečítal moje vízie a iné články, ktoré som v tom období venoval rozvoju OS SR.  Mnohé skutočnosti sa zmenili, ale veľa z toho, čo som považoval za rozhodujúce a čomu som venoval pozornosť a snažil sa zrealizovať včas a potrebnej kvalite spoločne s ďalšími funkcionármi MO SR, veliteľmi a náčelníkmi a je stále aktuálne.

Jedna z mojich skúsenosti je aj o tom, že nie že by sme nevedeli čo a ako máme robiť, vrátane nastavenia legislatívy a iných noriem. Problémom bol vždy realizačný proces. Tu, ako keby sme si prestali vážiť samých seba, to, na čom sme sa dohovorili a ak to len trochu bolo možné, už sme vysvetľovali, prečo to nie je možné realizovať a prečo bude výhodnejšie robiť niečo iné. To je aj dôvod, prečo sa k pôvodným myšlienkam vraciam a prečo si myslím, že je vhodné ich opätovne uverejniť. Nemusíme vždy vymýšľať vymyslené a v inštitúcií akou ozbrojené sily sú, vzhľadom na ich historický vývoj, súčasný stav a budúce poslanie, je žiaduce, aby tiež fungovala tzv. inštitucionálna pamäť.

Uvedomujem si pritom, že prostredie v ktorom sa mali napĺňať moje predstavy o vybudovaní plne profesionálnych ozbrojených síl sa rýchlo mení. Zásadný je tiež fakt, že generalite a ďalším zodpovedným armádnym funkcionárom na čele s NGŠ OS SR napriek tomu, že im zodpovednosť zostala, postupne boli odoberané kompetencie a strácali vplyv na skutočné rozhodovanie o smerovaní ozbrojených síl. A to i napriek mnohým schváleným koncepciám a k tomu schváleným dokumentom na všetkých rozhodovacích úrovniach Slovenskej republiky. Nepomohli ani medzinárodné záväzky, ktoré sa nedarí ani termínovo, ani kvalitou napĺňať.

Komplexnosť a zložitosť prečo je tomu tak, bola mnohokrát objektívne i účelovo zdokumentovaná v rôznych účelových i systémových dokumentoch, ktoré sa vynárajú rovnako tak, ako sa menia politickí lídri v čele ministerstva obrany.

Tak sa na chvíľu zastavme a po prečítaní niekoľkých článkov:

–          Cesta k profesionalite ozbrojených síl „Nové profesionálne prostredie pre novú generáciu vojenských profesionálov“

–          Nová, historická, rozvíjajúca sa úloha poddôstojníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky

–          Nové trendy vo výcviku Ozbrojených síl Slovenskej republiky

–          Modernizácia ozbrojených síl SR

–          Komplexný prístup v spektre súčasných a budúcich operácií,

 ktoré som vybral ako dôležité pre rozvoj ozbrojených síl, porozmýšľajme, čo bolo vhodne zamýšľané a čo nie, čo sa podarilo, a čo nie splniť a prečo, kde sa ozbrojené sily nachádzajú a kam smerujú a pod. Rád sa podelím o moje ďalšie skúsenosti a poznatky v prípadnej diskusii o uverejnených vízií a článkoch z obdobia, kedy som sa snažil o ich naplňovanie, či v diskusii inej, verím že konštruktívnej povahy.

                   Generál Ing. Ľubomír BULÍK, CSc. (NGŠ OS SR v období 2004 – 2011)