brig. gen. v.v. Doc. Ing. František BARTKO, CSc.
Článok uverejnený v CENAA
Strategické hodnotenie obrany (SHO) je prostriedkom na reálne zhodnotenie strategickej situácie krajiny v oblasti zabezpečenia svojej bezpečnosti a spôsobilostí na obranu svojich národných záujmov. V ostatných rokoch prešlo týmto procesom Francúzsko, ktoré po 14 rokoch prijalo novú „Bielu knihu obrany v roku 2008 (ostatné strategické hodnotenie prebehlo v roku 1994).
Potreba nového strategického hodnotenia obrany krajiny môže byť objektívnou požiadavkou, ako dôsledok zmenených (vonkajších) geostrategických podmienok, ktoré môžu mať priamy dopad na národnú bezpečnostnú situáciu a národné záujmy štátu, alebo na základe zásadných vnútorných zmien v spoločnosti, ktoré si vyžadujú prehodnotenie existujúcich strategických dokumentov a definovanie nových priorít obrannej a bezpečnostnej politiky štátu .
Od schválenia Obrannej stratégie SR v roku 2005, ktorému rovnako predchádzalo SHO (aj keď výstupom nebola Biela kniha), ešte neuplynulo šesť rokov a je teda namieste položiť otázku, či je nutné vykonať nové strategické hodnotenie?
Žijeme v dobe, keď zásadné zmeny v oblasti geostrategického a bezpečnostného vývoja sveta sú tak rýchle a tak významné (nová Strategická koncepcia NATO, vývoj situácie v arabskom svete, stále výraznejšie klimatické zmeny a ich dôsledky…), že strategické hodnotenie obrany sa stáva nevyhnutnou súčasťou života každej krajiny a postupne nadobudne charakter permanentného kontinuálneho procesu, v rámci ktorého budú sledované a vyhodnocované všetky faktory, ktoré majú vplyv na realizáciu cieľov bezpečnostnej politiky štátu.
Súčasná vláda SR vo svojom programovom vyhlásení deklarovala: Vykonanie strategického hodnotenie obrany Slovenskej republiky s cieľom definovať politicko-strategický rámec pre dlhodobý rozvoj obranného potenciálu Slovenskej republiky a ozbrojených síl vrátane zabezpečenia stabilného zdrojového rámca.
Naplnenie tohto cieľa si vyžaduje ozaj komplexný prístup pri strategickom hodnotení, ktorý postihne všetky faktory ovplyvňujúce rozhodovanie politického vedenia štátu, pri definovaní priorít v oblasti bezpečnosti a obrany, ale aj pri rozhodovaní o vytvorení a zabezpečení dostatočných zdrojov a prostriedkov na ich realizáciu.
Ak prijmeme metódu postupu od obecného ku konkrétnemu, je zrejmé, že SHO musí vychádzať z hodnotenia zmien globálnych faktorov, ktorými sú súčasná geostrategická situácia a medzinárodná bezpečnostná situácia, pretože tieto faktory majú priamy dopad na formulovanie bezpečnostnej politiky štátu, na definovanie národných strategických záujmov a následné prijímanie medzinárodných záväzkov.
Ďalšou dôležitou oblasťou SHO musí byť hodnotenie všetkých vnútorných (národných) faktorov, ktoré determinujú požiadavky na zabezpečenie bezpečnosti obyvateľstva a obrany štátu.
A konečne treťou oblasťou SHO by mal byť samotný bezpečnostný systém, ktorého poslaním je zabezpečovať obranu štátu. Zámerne používam pojem bezpečnostný systém, pretože tým chcem zdôrazniť, že obrana nie je len záležitosťou OS (ako sa to často zjednodušene a nesprávne chápe a ako to vyznieva aj z doteraz prezentovaných zámerov a postupov SHO), ale výsostnou záležitosťou štátu a všetkých jeho zložiek.
Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ministerstvá a ostatné ústredné orgány v rozsahu vymedzenej pôsobnosti zodpovedajú za úlohy obrany a vytvárania podmienok na realizáciu požiadaviek zabezpečenia prípravy na obranu a ochranu.
Rozhodnutie o iniciovaní spracovania SHO v súlade s programovým vyhlásením vlády, vydal 30. 9. 2010 štátny tajomník MO SR svojim úlohovým listom, v ktorom ustanovil aj štruktúru pracovných skupín a stanovil časový plán plnenia úlohy.
Aktivita rezortu MO SR je určite chvályhodná. Nie je to prvýkrát, čo MO SR tento proces aktivovalo a v minulosti aj priamo riadilo (príprava strategických dokumentov SR, príprava Modelu 2010 aj 2015), ale je to v poriadku? Je to skutočne v kompetencii rezortu a štátneho tajomníka MO SR? Disponuje štátny tajomník MO SR dostatočnými kompetenciami a právomocami aby mohol v plnom rozsahu zabezpečiť zapojenie a riadenie všetkých zodpovedných zložiek štátu, ktoré majú vo svojich kompetenciách otázky bezpečnosti a obrany štátu?
Autor v žiadnom prípade nehodlá spochybňovať legalitu kroku štátneho tajomníka, ktorý je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Je však presvedčený, že iniciačný krok včítane možného vymenovania štátneho tajomníka MO SR do čela spracovateľského tímu (prípadne aj jeho ďalších členov z iných rezortov, parlamentu, …), mal byť vykonaný priamo premiérkou alebo vládou ako celku (prípadne bezpečnostnou radou SR). Toto gesto by jednoznačne potvrdilo význam, ktorý SHO vláda prikladá a zároveň by uľahčilo aj proces jeho riadenia a zapájania širokej odbornej verejnosti do diskusií k jednotlivým problémom.
Pre porovnanie: rozhodnutie o SHO a spracovaní Bielej knihy obrany Francúzska vydal osobne prezident republiky, ktorý zároveň menoval Komisiu pre prípravu Bielej knihy obrany zo zodpovedných funkcionárov štátu, všetkých bezpečnostných zložiek štátu, poslancov, zástupcov zbrojného priemyslu, vedeckých a akademických inštitúcií, ako aj ďalších organizácií a inštitúcií štátu, ktorí majú vzťah k otázkam bezpečnosti a obrany štátu. Táto komisia bola za svoju činnosť zodpovedná priamo prezidentovi republiky. Na rokovaniach a verejných konferenciách k jednotlivým častiam Bielej knihy obrany sa priamo podieľali zodpovední členovia vlády, ale aj široká verejnosť (dokonca s medzinárodnou účasťou).
Bude teda toto SHO skutočným prostriedkom na riešenie súčasnej situácie, keď v kritickej situácii nie sú len OS SR ale v SR stále nemáme doriešenú otázku bezpečnostného systému štátu a dôveryhodnosť SR v rámci NATO aj EÚ rapídne klesá v dôsledku neplnenia záväzkov prijatých štátom?
Ak sa pozrieme na spôsob realizácie SHO prezentovaný štátnym tajomníkom (1. Návrh štruktúry dokumentu 2.2.2011), na základe ktorého boli vytvorené štyri pracovné skupiny na spracovanie podkladov podľa vecne príslušných oblastí:
1. Hodnotenie obrannej a bezpečnostnej a obrannej politiky
2. Hodnotenie obranného plánovania a manažmentu zdrojov
3. Hodnotenie spôsobilostí
4. Hodnotenie špecifických oblastí
musíme konštatovať, že táto štruktúra nie je úplne v súlade s požiadavkami na obsah a rozsah vstupných analýz, ako bolo uvedené vyššie, ale prioritne je zameraná práve na rezort MO SR, čo je logické a v súlade so zámerom a doterajším spôsobom riadenia a realizácie procesu SHO, ako aj so zamýšľaným obsahom výstupného dokumentu – Bielej knihy:
Úvod
Hodnotenie obrannej politiky
– Plnenie medzinárodných záväzkov
– Modernizácia
– Zdrojové zabezpečenie
– Úroveň rozvoja spôsobilosti OS
Bezpečnostné prostredie
– Stav a vývoj bezpečnostného prostredia
– Klasifikácia hrozieb
– Charakter budúcich konfliktov, dopady na bezpečnostné záujmy SR
Obranné úsilie SR politicko-vojenské ambícia
– Priority a ciele obrannej politiky
– Zabezpečenie bezpečnostných záujmov v nestabilnom prostredí
– Požiadavky na riadenie obrany
– Politicko-vojenská ambícia štátu a stratégia jej dosahovania
Požiadavky na vojenské spôsobilosti
– Požiadavky na spôsobilosti a spôsob ich generovania
– Modernizačné smery (výcvik, logistika,…)
– Spôsobilostná štruktúra OS SR
Podpora obrany štátu
– Obranný výskum
– Obranný priemysel
– Zdravotníctvo
– Školstvo
Znova je ale nutné položiť otázku – spĺňa takto definovaný obsah Bielej knihy to, čo od nej očakávajú politici a kompetentné štátne ale aj ostatné verejné inštitúcie, aby boli schopné pochopiť a orientovať sa v problematike bezpečnosti a obrany štátu, aby v nej našli svoje miesto, svoje úlohy a samozrejme aj svoju zodpovednosť?
Okrem výhrad k postupnosti jednotlivých častí (z hľadiska metodologického aj významového nemôže hodnotenie obrannej politiky a definovanie politicko-vojenských ambícií predchádzať analýze a záverom v oblasti geostrategických a bezpečnostných zmien), mi tu chýba stať, ktorá by precizovala dopady týchto zmien na obrannú stratégiu (bude potrebné meniť Obrannú stratégiu SR schválenú Národnou radou SR 23. septembra 2005 alebo nie?).
Pokiaľ chceme hovoriť o dopadoch geostrategických a bezpečnostných zmien na obrannú stratégiu štátu, je nevyhnutné jasne a jednoznačne nadefinovať naše zahraničné priority a ambície SR v rámci našej účasti na regionálnom a svetovom dianí. Uvedomiť si, že tieto ambície musia byť podložené reálnymi silami a prostriedkami (politickými, ekonomickými aj vojenskými), ktoré nám umožnia prijať reálne medzinárodné záväzky v rámci koalície alebo na bilaterálnej úrovni. To znamená určiť si oblasti záujmu a stropy síl, ktoré je štát schopný postaviť a ponúknuť partnerom s vedomím, že plnenie týchto záväzkov je nevyhnutne spojené s dôveryhodnosťou krajiny.
V časti „Obranné úsilie SR politicko-vojenská ambícia“ sa predpokladá definovanie požiadaviek na riadenie obrany, ale ani v jednej časti sa nehovorí o definovaní Strategických úloh pre OS ani pre obranu všeobecne. Som si vedomý, že priority sú definované v zákonoch, ale sú tieto priority stále v plnom súlade so súčasnou bezpečnostnou situáciou a postihujú celé spektrum úloh a problémov, s ktorými sa môžeme v budúcnosti stretnúť?
Skúsenosti z ostatných dvoch rokov ukazujú akým obrovským problémom je krízová komunikácia v rámci riešenia nevojenských ohrození (systém výstrahy obyvateľstva, komunikácia medzi zainteresovanými zložkami integrovaného záchranného systému (IZS), OS SR a krízových štábov na všetkých úrovniach, technické vybavenie,…), koordinácia nasadenia a riadenia síl a prostriedkov IZS a OS SR, schopnosť orgánov predovšetkým samosprávy, analyzovať stavy ohrozenia, pripraviť krízové plány a následne správne reagovať pri vzniku a riadení kríz. Toto je v súčasnosti najväčší problém v oblasti ochrany obyvateľstva, ktorý dnes narastá doslova geometrickou radou. Otázka riešenia funkčného bezpečnostného systému s dôrazom na ochranu obyvateľstva, by teda mala byť jednou z nosných častí Bielej knihy obrany.
Až na základe záverov týchto dvoch oblastí (politicko-vojenské ambície a strategické úlohy pre OS), môžu strategickí plánovači na MO a GŠ pristúpiť k napĺňaniu state „Požiadavky na vojenské spôsobilosti“.
Poslednú časť „Podpora obrany štátu“ navrhujem zmeniť na „Požiadavky na ostatné zložky štátu pri zabezpečovaní obrany“ , alebo v podobnom duchu, pretože ako už bolo zdôraznené v úvode, obrana štátu je záležitosťou všetkých zložiek a všetkých občanov a teda nemôžeme hovoriť iba o podpore ale o spolupodieľaní sa na obrane štátu s konkrétnymi povinnosťami, úlohami a zodpovednosťou.
Biela kniha, pokiaľ má splniť svoje poslanie, nemôže byť „iba“ rezortným dokumentom, musí to byť dokument s ktorým sa stotožní celé (alebo väčšinové) politické spektrum štátu, a ktorý bude mať záväzný charakter pre formovanie a realizáciu nie len bezpečnostnej politiky štátu voči ostatnému svetu, ale predovšetkým pre všetky zložky štátu, ktorým zo zákona (alebo z „obyčajnej“ občianskej povinnosti) vyplývajú povinnosti a úlohy v oblasti zabezpečenia obrany a bezpečnosti SR. To znamená dokument, ktorý schváli Národná rada SR a potom je platný pre celú Slovenskú republiku.
Biela kniha musí byť dokumentom aj pre obyčajných občanov, ktorí majú tiež svoje povinnosti a zodpovednosť voči obrane štátu.
V ostatných rokoch sme boli svedkami rôznych snáh o zvýšenie národného povedomia a pocitu zodpovednosti občanov o obranu štátu ale aj opačných tendencií, ktoré súvisia so svetovou globalizáciou. V každom prípade všeobecne možno pozorovať určitú stratu záujmu zo strany občanov (predovšetkým mládeže) o problematiku bezpečnosti a zabezpečenia obrany štátu a práve vzťah občanov k obrane, jeho formovanie a príprava mladej generácie od základných foriem spoluúčasti na otázkach verejných až po pochopenie a odborné zvládnutie brano-bezpečnostnej problematiky na profesionálnej úrovni v rámci celoživotného vzdelávania mi v navrhovanom obsahu chýba.
SHO je zložitý proces, ktorý si vyžaduje komplexný systémový prístup na strategickej úrovni riadenia štátu so širokou účasťou odborníkov nie len z oblasti bezpečnosti ale z celého spektra oblasti spoločenského života štátu. A tu si nie som istý, či súčasný stav prijatých organizačných opatrení zabezpečí realizáciu tejto požiadavky.
Každopádne prajem všetkým, ktorí sa na procese SHO podieľajú, aby ich práca splnila očakávania a aby „Biela kniha“ bola ozaj tým základným východiskovým dokumentom – prostriedkom, ktorý umožní zásadným spôsobom riešiť problémy v oblasti obrany a bezpečnosti štátu aj problémy OS SR.