generál v.v. Ing. Ľubomír BULÍK, CSc.
Slovenská verzia článku “Train, Support, Combat: NATO’s 2020 harmonic triangle” publikovaného v Policy Papers, 7/2013, CENAA (Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy)
Afganistan a Líbya ukázali na vážne nedostatky pokiaľ ide o poskytovaní skutočné logistickej podpory od európskych spojencov pre NATO v prípade operácií veľkého rozsahu. Na druhej strane, je to však i poučenie a preukázateľná skutočnosť o nenahraditeľnej úlohe a hodnôt Aliancie. To vyjadruje aj nová koncepcia NATO 2020, kde dominujú práve úlohy národného krízového manažmentu, výcviku a všestrannej podpory.
Kľúčové tézy:
1. Sú armády pripravené plniť požiadavky, ktoré by zodpovedali boju 21.storočia?
2. Aká bude pridaná hodnota a vplyv vojenskej logistiky pre ozbrojené sily?
3. Aký je súčasný stav a budúce plány týkajúce sa komunikačných a informačných systémov?
Aký zmysel by mal výcvik, ak by nebol preverený v boji a ako účinný by bol boj, bez vycvičených a pripravených aktérov boja? Ako by mohol byť realizovaný výcvik, ale hlavne samotný boj bez primeranej podpory vo všetkých jej oblastiach? Výcvik, podpora a boj, tri slova vyjadrujúce podstatu spôsobilosti každej armády a každej organizácie, ktorá má ambíciu podobnej NATO. Vyjadrujúce však i súčasnú zložitú situáciu armád, ktoré majú problémy v ich naplňovaní podľa spoločných ambícii a štandardov. Je nespochybniteľné, že medzi výcvikom, podporou a bojovým nasadením je existenčné prepojenie a preto je dôležite venovať každému z nich osobitnú pozornosť s cieľom vytvorenia funkčného a efektívneho systému, ktorý spoločne vytvárajú a ktorý zaručuje úspech a víťazstvo.
Dlhodobý vývoj myslenia, výcviku, výzbroje, podpory boja vo všetkých jeho formách (full spectrum operactions) a ďalších faktorov napr. soft power, ich súčasné formy aplikácie sú predmetom podrobného skúmania s cieľom ich skvalitňovania a z dôrazom na efektívne využívanie stále sa zmenšujúcich dostupných zdrojov. Za ustálenú schému sa považujú neustále sa vzájomne ovplyvňujúce vzťahy medzi bojiskom, získanými skúsenosťami (lessons learned), doktrínami, technológiami a bojom.
V súvislosti s pomerne novými formami boja typu kybernetických útokov, teroristických útokov, hrozieb použitia zbraní hromadného ničenia, či zmeny charakteru hrozieb – z lineárnych na asymetrické a iných ohrození, bude nevyhnutné stále viac smerovať úsilie armád do primeranej odozvy v oblasti výcviku, podpory a bojového nasadenia na ich elimináciu a to tak individuálne (každý štát má svoju vlastnú zodpovednosť za bezpečnosť a obranu), ako i v kolektívnej forme (vyššia miera zodpovednosti aj za koalíciu).
Skutočnosť, že posledné operácie z Líbye, Afganistane, ale i napr. ostatné kybernetické útoky poukázali na vážne nedostatky pokiaľ ide o poskytovanie adekvátnych reakcií zo strany tak samotných členských štátov NATO, ako i NATO ako medzinárodnej organizácie, hlavne v oblasti efektívnej podpory jej členov a spojencov, je vážnym dôvodom na skúmanie týchto príčin. Na druhej strane získané skúsenosti a poznatky jasne dokazujú nenahraditeľnú hodnotu NATO v súčasnom medzinárodnom krízovom manažmente, aj s prepojením na úlohy národných krízových manažmentov.
Tieto a ďalšie faktory obzvlášť u armád, ktoré podobne ako OS SR dlhodobo nevyčleňujú toľko diskutované 2% z HDP, ani negarantujú stabilný rámec finančných prostriedkov na svoje fungovanie v medzinárodnom prostredí, nás nútia hľadať možnosti ako dosahovať rovnováhu medzi úlohami, štruktúrami (spôsobilosťami) a pridelenými zdrojmi. A sú to práve finančné zdroje ktoré sa v poslednom období ukazujú ako jeden z rozhodujúcich faktorov, ktorý zásadne ovplyvňuje spôsobilosti armády adekvátne reagovať na súčasné a budúce ohrozenia. Je to už akoby všeobecne akceptujúci trend, že výskum a vývoj nových technológií a príprava personálu na ich využívanie vyžaduje stále vyššie finančne prostriedky. Inými slovami, všetko, čo ide do vybavenia armád je stále drahšie. Ďalším faktorom, ktorý má vplyv na efektívne využívanie financií sú niektoré neprimerané požiadavky zo strany armády (sú to tie, ktoré nie je možné v požadovanej kvalite a v požadovanom čase vyrobiť a dodať). Takto definované požiadavky sú však často vytvárané aj pod tlakom obranného priemyslu a politikov v nepomere vo vzťahu kvality, financií a adekvátnosti k úlohám. Mnohé z nich sú z rôznych príčin nerealizované, alebo dodané produkty sú neúplné, nižšej kvality alebo nezodpovedá požadované množstvo. Finančné zdroje takto vážne zasahujú aj do plnenia medzinárodných záväzkov a okrem problémov s naplňovaním deklarovaných ambícií majú vplyv aj na udržanie dôvery či už na dvojstrannej, viacstrannej, ale aj v rámci medzinárodných organizácií.
Presadzovanie individuálnych záujmov podnikov vojenského priemyslu nad záujmami všeobecne uznávanými, alebo politickými deklarovanými a len orientácia na zisk je tiež dôvodom prečo sa nedarí rozvinúť výrazne širšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti vojenského priemyslu s cieľom efektívne využiť stále menšie finančné zdroje pri tvorbe požadovaných spôsobilosti armád pre ich použitie v podmienkach 21. storočia. Príkladom nedostatočnej spolupráce v oblasti vojenského priemyslu, ale i spoločných vojenských projektov a to aj napriek dlhotrvajúcej existencií je zoskupenie stredoeurópskych štátov V-4. Na tejto skutočnosti nezmení nič ani v r.2001 spoločne vytvorené veliteľstvo medzinárodnej brigády bez účasti Maďarska, ktoré postupne zaniklo, či malé projekty hlavne v oblasti prípravy personálu. Významnejšiu spoluprácu medzi celou V-4 a to i s možnou účasťou napr. Ukrajiny a ďalších štátov, môže predstavovať pripravovaný projekt v rámci EÚ BG, v prvej polovici r. 2016. Pričom i tu je mnoho otáznikov od politickej vôle cez ochotu vojenských priemyslov týchto štátov spolupracovať, až po nepredvídateľné prekážky napr. v súvislosti s inými záujmami a prioritami štátov V-4 spojenými s financiami. Je zrejme, že pri tvorbe a spoločnom využívaní finančne náročných spôsobilosti by mohli byť riešené hlavne projekty vzdušných síl a ochrana vzdušného priestoru, dlhodobo udržateľné projekty akými môžu byť sily a prostriedky vyčleňované do NRF, alebo BG EÚ, logistika, špecializovaný výcvik a príprava personálu, špecializácia na spôsobilosti, ktoré sa môžu v prípade požiadavky medzinárodne združovať a zdieľať, až po podstatne širšie využitie armád v prípadoch vzájomnej pomoci počas živelných katastrof, ohrození veľkého rozsahu, v boji proti terorizmu, či nových útokov a ohrození kybernetického typu. V snahe ísť do širšej medzinárodnej spolupráce do istej mieri bráni i fakt, že nielen politici, ale aj odborníci reálne zhodnocujú kondíciu možného partnera a ak ten nemá v zásade čo ponúknuť tak, aby z toho bola vzájomná výhodnosť, tak je spolupráca spochybňovaná. Práve výhodnosť vzájomnej spolupráce je a bude jeden z rozhodujúcich argumentov pre tvorbu príslušných rozhodnutí a ich realizácií.
Tieto a ďalšie problémy pod ktoré sa podpisuje hlavne nedostatok financie na ktorý armády v posledných rokoch trpia, sa potom negatívne prejavujú dennodenne hlavne v oblasti výcviku. Prebiehajúce analýzy ukazujú na priamu koreláciu medzi realistickým, náročným výcvikom a úspechom na budúcom bojisku. Možné nasadenia vojenských síl a prostriedkov mimo vlastného územia sa budú vyznačovať komplexnosťou a mnohorozmernosťou v zložitom komunikačnom prostredí, kde prevaha informácií bude mať rozhodujúci vplyv. Výrazne budú pôsobiť faktory dané politickými, ekonomickými, kultúrnymi, náboženskými, ale tiež geografickými, klimatickými i inými podmienkami. Navyše treba rátať, že nasadenia môžu byť na dlhé vzdialenosti a miestne obyvateľstvo nemusí byť priateľský naklonené s ochotou pomáhať. Riešenia situácií budú vyžadovať tzv. komplexný prístup, kde sa môžu prelínať rôzne úrovne konfliktu a iné ťažko predvídateľné faktory. Samotná činnosť medzinárodných vojenských zoskupení bude konfrontovaná nepravidelnými spôsobmi boja, kde bude ťažké definovať rozdiel medzi protivníkom a civilnou osobou a je možné tiež predpokladať, že v danom priestore budú pôsobiť rôzne medzinárodné vládne i mimovládne organizácie, s čím musia tie vojenské počítať a byť na to pripravené.
Aby armády mohli úspešne plniť túto širokú škálu vojenských i nevojenských operácií musia byť na to všestranne pripravené a to v relatívne krátkom čase po ich aktivácií. Za týmto účelom by mali byť vytvorené podmienky, (aby hlavne vo výcvikových priestoroch bola zaručená komplexnosť výcviku od bojových jednotiek, cez bojové zabezpečenie až po bojovú podporu) s dominujúcu orientáciu na manéver (pohyb, paľba, …) a správu informácií, vrátane vyššej modularity priestorov, až po úpravy terénu, ktorý by sa mal približovať pravdepodobnému možnému bojisku. Za účelom zreálnenia výcviku a pružnej reakcií veliteľov a jednotiek na taktickú situáciu sa musia účelnejšie využívať rôzne simulátory a iné technológie, ktoré komplexnosť výcviku pomáhajú z pohľadu vynakladania financií zefektívniť.
Obmedzené financie nielenže neumožňujú v požadovanom rozsahu a čase modernizáciu výcvikových zariadení a priestorov, ale veľmi trpí i samotný výcvik. Súčasná situácia minimálne v prostredí plne profesionálnych Ozbrojených síl Slovenskej republiky je taká, že výcvik s jeho orientáciou na bojové zameranie – cvič tak, ako keby si reálne bojoval, sa prevažne realizuje len u časti jednotiek a útvarov. Väčšinou u tých jednotiek, ktoré sú vybrané napr. v rámci rotácií do prebiehajúcich misií medzinárodného krízového manažmentu, plnenia medzinárodných záväzkov v rámci NRF, či BG EÚ, alebo pri plnení úloh nepretržitej ochrany vzdušného priestoru. Nie je neobvyklé, že pre splnenie medzinárodných záväzkov sa často na jednu jednotku skladajú ostatné útvary a to nielen personálom, ale hlavne technikou a materiálom. To má za následok, že ostatné útvary a jednotky armády – rozumej väčšina, potom plnia len obmedzené výcvikové úlohy na úrovni len základných bojových zručnosti, ktoré síce majú snahu takpovediac zamestnať profesionálnych vojakov, ale takto obmedzovaný výcvik ani zďaleka nevyhovuje predurčenosti profesionálnych armád. Paradoxne tak pôsobí skutočnosť, že aj finančne náročná modernizácia niektorých výcvikových priestorov a zariadení nie je dostatočne využívaná, pretože nie sú peniaze na vysielanie a udržovanie vojsk v týchto výcvikových priestoroch. To sa prejavuje aj na medzinárodnej úrovni, kedy bola napr. v rámci V-4 vytvorená databáza výcvikových priestorov pre ich spoločné využívanie, aby si štáty nevytvárali rovnaké výcvikové zariadenia, keď ich môžu spoločne zdielať, ponúkaná aj pre ďalšie armády, ktorá by mohla byť využívaná podstatne efektívnejšie. Problémy s výcvikom sú citeľné. Navyše k známym problémom v prostredí stále sa zužujúcich priorít aj vo výcviku, sa pridáva postupná strata motivácie nielen zo strany vojakov, ale i u časti záujemcov o službu v armáde.
Náročná služba na kontrakt s obmedzenými právami, a „všetko na rozkaz“, možná ujma na zdraví, či strata života, služba ďaleko od domova a svojich blízkych a iné skutočnosti, mali by byť vyvážené atraktivitou, ktorá zaujme. Na túto skutočnosť bez viditeľnej modernizácie (modernizácie bojového vybavenia, zlepšovania metód a foriem boja na základe moderných doktrín, ktoré kombinujú nadriadenosť informácií s rýchlym manévrom tak, aby sa aplikovala úplná bojová sila v predurčených rozhodujúcich fázach v priestore operácie…), udržania sociálnych istôt, funkčného kariérneho rastu a ďalších systémových opatrení. Samotné velenie armád nenájde požadovaný recept na udržanie motivácie, čo sa môže prejavovať aj na stabilite morálky a disciplíny a to hlavne v mierovej dobe v kmeňových posádkach.
Skúsenosti zo súčasných operácií okrem požiadaviek na bojovo orientovaný výcvik s podporou informačných technológií jasne ukazujú ako formovať systémy podpory boja a to tak na národnej, ako i medzinárodnej úrovni. Dobre vyzbrojený a vycvičený vojak musí byť vybavený zásobami a materiálom potrebným na jeho udržiavanie a zachovanie na modernom bojisku. Rýchlosť, presnosť a pružnosť systémov udržiavania s cieľom poskytnúť mu ten správny prostriedok v správnom čase je životne dôležité, čo sa týka jeho úspechu alebo zlyhania na bojisku. Pre splnenie tohto cieľa, je nutné naďalej pokračovať s využitím posledných analýz z aktuálneho bojiska v transformácií logistiky, ktorá musí mať spôsobilosť zabezpečiť udržiavanie a dopravné systémy tak, aby boli rýchlo nasaditeľné a konfigurovateľné v snahe maximalizovať podporu a udržiavanie vojakov, pri zanechaní čo najmenšej “logistickej stopy”, bez ohľadu na typ operácie a teritoriálne obmedzenie.
Ústrednou schopnosťou pre takúto zásadnú transformáciu logistických a udržiavacích systémov je schopnosť zautomatizovať „kľúčové” logistické funkcie vrátane zásobovania, údržby, dopravy a distribúcie, zdravotníckej podpory a služieb. Automatizované informačné systémy by mali zaručiť dokonale automatizované logistické a udržiavacie plánovanie, modelovanie, velenie, riadenie a funkcionalitu informačných technológií v armádach. S plne automatizovaným a fungujúcim vysoko sofistikovaným logistickým systémom by bolo rovnako dôležité, aby armády mali schopnosť rýchlo konfigurovať a prepraviť životne dôležité zásoby, výzbroj, materiál a služby, ktoré sú „krvou života” každej bojujúcej sily. Tieto zásoby a materiál sa musí nakonfigurovať tak, aby boli vo vyváženom stave k rýchlosti ich dodania a k finančným nákladom.
Medzinárodný štandard pre prepravu zásob je kontajnerizácia. Či už po súši, po vode, alebo vzduchom, kontajnermi sa presúva životne dôležitý obchodný tovar a materiál požadovaný ľuďmi po celom svete. Práve týmto smerom by sa mal ďalej uberať rozvoj logistiky, disponovať široko spektrálnymi kontajnerizačnými prostriedkami a metódami pre rýchle nasadenie zásob, výzbroje a materiálu potrebného na zabezpečenie a udržiavanie bojujúcich síl. Ako súčasť modernizácie logistických a udržiavacích systémov je aj konsolidácia zásobovacích a materiálových základní, skladových priestorov a ďalších súčasti, ktorá umožní sústrediť väčšinu zásob a materiálu moderných multifunkčných logistických základní a základní ostatného materiálu zosúladeného s piatimi triedami zásob NATO. To by malo podporiť súčasné požiadavky na logistiku.
V snahe zabezpečiť hladké, rýchle a účinné presuny a sledovanie kontajnerizovaných zásob a materiálu (Supply Traking) je potrebné ďalej budovať spoľahlivý, nákladovo efektívny a účinný systém sledovania aktív počas presunov. Napríklad v rámci obchodného sektoru, úspech takých medzinárodne uznávaných firiem ako FEDEX, DHL a UPS je založený na ich rýchlom, spoľahlivom a presnom sledovaní pohybu a dodávok pošty (tak dodávateľ, ako aj klient má možnosť v reálnom čase sledovať kde je predmetný tovar), balíkov a príbuzného materiálu a tovaru v takmer reálnom čase. V podmienkach bojovej činnosti armád je potreba takejto rýchlosti, presnosti a spoľahlivosti ešte dôležitejšia. Informácia o tom, čo bolo poslané, kde sa to nachádza v distribučnom systéme, v ktorom kontajneri a kedy, kde a akým spôsobom budú tieto aktíva dodané je nutnosťou pre fungovanie celého systému. Znižuje sa tak tlak na udržiavanie nadmerných zásob a u niektorých v budúcnosti nepotrebných komodít.
Úspech viacerých operácií závisel a stále závisí od schopnosti veliteľov a ich vojakov vedieť, kde a kedy môžu očakávať zásoby a materiál, ktoré potrebujú na uskutočnenie svojich poslaní. Dôležité sú preto ďalšie technológie, ktoré umožňujú napr. umiestnenie výrobných identifikačných príveskov, vložiek a visačiek na položkách, materiáli a výzbroji. Tieto majú zabudované v sebe miniatúrne rádia s vysielacími spôsobilosťami, ktoré umožňujú sledovanie materiálu, ako súčasti integrovaného systému sledovania presunov a ktoré poskytujú logistickým a prepravným poskytovateľom schopnosť riadiť pohyb zásob a materiálu hocikde v zásobovacom alebo distribučnom systéme. Samozrejmosťou tak musí byť tiež stabilita a ochrana tohto informačného systému.
Hore uvedené ukazuje ako dôležité je na prelome 21. storočia, aby sa armády postupne prispôsobovali meniacim sa podmienkam vedenia vojny, aby disponovali schopnosťou rýchleho nasadenia v rámci určeného priestoru pre plnenie národných bezpečnostných a obranných stratégií. Nastúpený trend je nutné zachytiť, pretože jednoznačne ukazuje akou dôležitou súčasťou budovania požadovaných spôsobilosti je okrem modernizácie systémov pre vojaka, modernizácie zbraní a zbraňových systémov, logistiky, spravodajstva a ďalších súčastí, aj zavedenie moderných komunikačných a informačných systémov, vrátane automatizovaných systémov velenia a riadenia, s využitím ktorého budú armády schopné bezpečné a multifunkčne komunikovať v medzinárodnom prostredí. Interoperabilita a kompatibilita sú pojmy, ktoré aj v dlhodobom horizonte budú stále aktuálne.
Tieto a ďalšie súvislosti v svetle zložitých problémov dosahovania požadovaných spôsobilosti v podmienkach OS SR priamo navádzajú na mnohé otázky na ktoré zatiaľ nie je možné primerane zodpovedať, ako napríklad:
– uvedomujeme si čo znamená naplňovanie pojmov bezpečnosť a obrana štátu a to i v rámcoch medzinárodných organizácií a sme naozaj zodpovední za ich realizáciu? Alebo nás pocit bezpečia uspáva natoľko, že zabúdame na známe latinské príslovie (Flavius Vegetius) : „Ak chceš mier, priprav sa na vojnu“?, alebo sa budeme stále spoliehať na „veľkého brata“?
– prečo boli a sú na medzinárodnej úrovni politikmi prijímané také záväzky, ktoré sa v požadovanom čase a kvalite neplnia, čím sa napr. do veľkej miery neplní ani spoločne deklarovaná ambícia Aliancie, čo má za následok aj debaty o dôvere plniť dohodnuté?
– ako boli využité finančné zdroje na modernizáciu a rozvoj armády pred oficiálne ohlásenou medzinárodnou finančnou krízou, ktorá je dnes hlavným argumentom s ktorým politici zdôvodňujú nedostatok financií?
– ak ešte stále považujeme armádu za jeden z pilierov štátu, za jeden z jeho symbolov, prečo sa o ňu tak nestaráme, vrátane primeranej celospoločenskej akceptácie?
– a iné.
Je zrejmé, že armády, ktoré nedostatočne zachytili tieto trendy pred ekonomickou krízou a nezačali reformovať a modernizovať, žili takpovediac zo zásob z minulosti a umárali sa v nekonečných reformách, ktoré znamenali len znižovanie počtu a odliv aj kvalitného personálu, opúšťanie objektov, ktoré mnohé boli predtým zmodernizované a likvidácia ďalších súčastí, majú a budú mať veľké problémy naskočiť do rozbehnutého vlaku. Nie je možné sa spoliehať na silné krajiny, ktoré dlhodobo nebudú nahradzovať tie spôsobilosti, ako napr. dopravné letectvo, systémy prieskumu a spravodajstva, systémy ochrany vojsk pred raketami, delostreleckými granátmi a iné súčasti, ktoré sa ukázali ako dôležité napr. v Afganistane. Vzhľadom na neustály vývoj je zrejmé, že mnohým armádam sa v mnohom ani nepodarí udržať nastolený trend, ktorý požaduje vyváženosť medzi súčasnými a budúcimi úlohami, spôsobilosťami (interoperabilita a kompatibilita) a finančnými prostriedkami. Spoliehať sa pritom len na odvolávanie sa na ekonomickú krízu, poukazovať, že sú podstatne dôležitejšie problémy na riešenie, ako napríklad školstvo, či zdravotníctvo a iné, či hľadať záchranu v medzinárodných projektoch a politike Smart Defence alebo Pooling and Sharing, je a bude určite nepostačujúce. Obrana a bezpečnosť je neoddeliteľnou súčasťou existencie súčasných štátov a musí byť preto prioritne riešená samotnými štátmi v dlhodobom horizonte, primerane k stavu armád, ako jedného z hlavných pilierov štátnosti tak, aby sa dôveryhodne zabezpečovala obranu štátu a celistvosť vlastného územia a zodpovedne plnili medzinárodné záväzky a požiadavky.
Generál Ing. Ľubomír BULÍK, CSc.