* 15.11.1933
† 14.06.2018
Po ukončení obecnej školy v rodnej obci začal roku 1945 študovať na Štátnom gymnáziu v Levoči a od roku 1946 pokračoval v Spišskej Novej Vsi. Po absolvovaní gymnázia nastúpil v auguste 1949 na Vojenskú školu J. Žižku z Trocnova v Spišskej Novej Vsi, ktorú ukončil v roku 1953. Po maturite nastúpil do Tankového učilišťa K. Gottwalda vo Vyškove na Morave. Po ukončení trojročného štúdia bol k 1. 9. 1956 pridelený školnému tankovému pluku v Martine. Zároveň bol prijatý za dôstojníka z povolania a bol povýšený do hodnosti poručík.
Od 18. 9. 1956 do 14. 7. 1958 slúžil najskôr ako veliteľ čaty 4. roty 1. práporu,
neskôr pôsobil ako učiteľ taktickej prípravy. Následne začal študovať na Tankovej fakulte novozriadenej Vojenskej akadémie A. Zápotockého (VA AZ) v Brne. 1. 8. 1959 bol povýšený na nadporučíka. Promoval v lete roku 1963 v odbore všeobecné strojárstvo, so špecializáciou na motory, kolesové a pásové vozidlá. K 1. 8. 1963 ho povýšili na kapitána.
Po prevelení do Prešova v júli 1963 sa stal hlavným inžinierom 18. technických opravovní 18. motostreleckej divízie. Od 6. 8. 1964 do 1. 7. 1966 bol zástupcom veliteľa pre technické veci 55. motostreleckého pluku v Trebišove. 2. 7. 1966 sa stal hlavným inžinierom 14. technických opravovní v Prešove a od 14. 7. ich náčelníkom. 1. 10. 1967 bol povýšený na majora.
29. 9. 1969 sa stal zástupcom náčelníka technického oddelenia veliteľstva 14. tankovej divízie v Prešove. 1. 10. 1972 bol povýšený na podplukovníka. 22. 12. 1972 sa stal veliteľom 60. tankového pluku v Kežmarku.
Od 21.11. 1974 bol zástupcom veliteľa pre technické veci 14. tankovej divízie v Prešove.
Od 26. 11. 1976 vykonával funkciu zástupcu náčelníka tankovej a automobilovej služby na veliteľstve Východného vojenského okruhu (VVO) v Trenčíne.
Od 1. 3. 1978 do 28. 4. 1978 bol v dvojmesačnom Vyššom akademicko-vševojskovom veliteľsko-štábnom kurze vo Vojenskej akadémii A. Zápotockého v Brne.
10. 1979 bol povýšený na plukovníka. Od 30. 11. 1979 sa stal náčelníkom tankovej a automobilnej služby VVO. Od 1. 10. 1985 vykonával funkciu zástupcu veliteľa VVO pre výzbroj – náčelníka vyzbrojovania a technického zabezpečenia. Z8roveň bol vyslaný do trojmesačného akademického kurzu pri Vojenskej akadémii tankových vojsk maršala R. J. Malinovského v Moskve (ZSSR), so špecializáciou organizácia a riadenia technického zabezpečenia na stupni divízia – armády.
1. 5. 1987 bol vymenovaný do hodnosti generálmajora. 1. 3. 1990 sa stal členom Vojenskej rady VVO.
31. 3. 1991 bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania a nasledujúci deň preložený do zálohy.
Generálmajor v.v. Ing. Jozef Dunčko je ženatý má troch synov a žije v Trenčíne.
Je zakladajúcim členom Klubu generálov Slovenskej republiky od 27. apríla 2006.
Vyznamenania
Za službu vlasti – 1965, Za zásluhy o obranu vlasti – 1972, Rad červenej hviezdy – 1982, Pamätná medaila k 40. výročiu oslobodenia Československa Sovietskou armádou – 1985, Za zásluhy o Československú armádu I. st. – 1988, Za upevňovanie priateľstva v zbrani II. st. – 1988, Odznaka Braterstwa Broni – 1985 (poľ), Medaila 30 Aniversario Fuerzas Armadas Revolucionarias – 1987 (kub),
Za upevňovanie bojového priateľstva – 1990, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána III. st. – 2009 (KGSR),