* 24.03.1953
† 15.03.2015
Generálmajor vo výslužbe, Ing. Marián MIKLUŠ sa narodil 24.marca 1953 v Senici nad Myjavou v rodine vojaka z povolania. Vojenské štúdium začal na Vojenskej strednej škole Jána Žižku z Trocnova v Bratislave. Túto školu po premenovaní na Vojenské gymnázium SNP a redislokácii ukončil maturitou v roku 1971 v Banskej Bystrici.
Vzdelanie:
Vysokoškolské štúdium začal v roku 1971 na 1.fakulte Vojenskej Akadémie Brno dislokovanej vo Vyškove na Morave a po reorganizácii školy na Vysokú vojenskú školu tylového a technického zabezpečenia a redislokácii do Žiliny, ukončil vysokoškolské štúdium v roku 1975 získaním titulu inžinier ekonómie a bol vyradený v hodnosti poručíka Československej ľudovej armády. V roku 1979 skončil dvojročné interné postgraduálne štúdium na Vojenskej Akadémii v Brne, odbor organizátorsko-ekonomický, vševojskové tylo, s výborným hodnotením(červený diplom). V roku 1985 absolvoval Vyšší akademický kurz na Vojenskej Akadémii v Brne, špecializáciu vševojskovú veliteľsko-štábnu, operačno-strategickú, stupeň armáda-front.
V rokoch 1990-1991 študoval na prestížnej Vojenskej Akadémii Generálneho štábu v Moskve špecializáciu vševojskovú veliteľsko-štábnu, operačno-strategickú. V štúdiu pokračoval v rokoch 1991-1992 na Vojenskej Akadémii v Brne vo vševojskovom akademickom
Životná dráha profesionálneho vojaka:
V ozbrojených silách vykonával celý rad funkcií na taktickom, operačnom, strategickom stupni a na ústrednom orgáne štátnej správy – na ministerstve obrany SR.
Ako poručík začal svoju dráhu profesionálneho vojaka v roku 1975 na funkcii zástupcu veliteľa protilietadlového pluku pre tylo v posádke Janovice nad Úhlavou (Česká republika). Nasledovalo jeho ustanovenie, v roku 1979, do funkcie veliteľa organizačnoplánovacej skupiny-zástupcu náčelníka tyla 13.tankovej divízie Východného vojenského okruhu v posádke Topoľčany. Po viac ako štyroch rokoch výkonu funkcií na divízii bol v roku 1983 ustanovený na funkciu zástupcu náčelníka operačného oddelenia tyla Veliteľstva Východného vojenského okruhu v Trenčíne a od roku 1985 vykonával funkciu náčelníka operačného oddelenia-zástupcu náčelníka štábu tyla VVVO. V roku 1992 bol ustanovený na funkciu zástupcu náčelníka operačnej správy Vojenského veliteľstva Východ a zároveň vykonával aj funkciu náčelníka operačnej správy. Vznikom Armády Slovenskej republiky – 1. januára 1993 – bol ustanovený na funkciu náčelníka Hlavného tyla logistiky Veliteľstva Armády Slovenskej republiky.
Z dôvodu potreby obsadiť a posilniť pracovné pozície na novovznikajúcom Ministerstve obrany Slovenskej republiky bol spolu s ďalšími odborníkmi z oblasti logistiky začiatkom roka 1993 oslovený a v apríli 1993 ustanovený na funkciu zástupcu riaditeľa sekcie logistiky a 1.septembra 1993 bol povýšený do hodnosti plukovník.
Po viac ako 27 ročnej profesionálnej službe v ozbrojených silách prevzal dňa 19. augusta 1998 z rúk prezidenta Slovenskej republiky menovací dekrét na funkciu náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky a dňa 20.augusta 1998 bol prezidentom republiky vymenovaný do hodnosti generálmajor (jednohviezdičkový generál).
Po voľbách a zmene politickej garnitúry koncom roku 1998 bol z politických dôvodov odvolaný z postu Náčelníka Generálneho štábu Armády SR a daný do personálnej rezervy ministra obrany Slovenskej republiky. Dňom 1.apríla 1999 bol ustanovený na funkciu náčelníka Správy integrácie a štandardizácie Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky. Po reorganizácii a redislokácii Generálneho štábu z Trenčína do Bratislavy v januári 2000, prevzal dňa 1.apríla 2000 funkciu vedúceho oddelenia vzdelávania Inštitútu obrany a bezpečnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Po reorganizácii, ktorá prebehla v rámci Ministerstva obrany SR v roku 2002, bol dňom 1.júla 2002 ustanovený na funkciu vedúceho oddelenia výskumov-zástupca riaditeľa Inštitútu obrany a bezpečnosti MO SR.
V súvislosti so štandardmi NATO bol prezidentom Slovenskej republiky dňa 5. decembra 2002 povýšený do hodnosti generálmajor (dvojhviezdičkový generál).
V rokoch 1999 a 2003 absolvoval K 1. novembru 2004 bol proti svojej vôli prepustený z Ozbrojených síl SR do výsluhového dôchodku. Dva mesiace predtým dostal od NBÚ oprávnenie zoznamovať sa s PRÍSNE TAJNÝMI dokumentmi.
Počas svojho pôsobenia v rôznych funkciách Československej ľudovej armáde a Armáde Slovenskej republiky (Ozbrojených silách Slovenskej republiky) získal bohaté skúsenosti a prax v oblastiach veliteľsko-štábnych a odborných ako sú logistika, vyzbrojovanie a modernizácia, vojenské opravárstvo, vývoj a výskum, akvizícia, infraštruktúra, ekológia, zdravotníctvo, hospodárska mobilizácia, štátny odborný technický dozor a štandardizácia, velenie a riadenie(manažment), štábna práca, taktika, operačné umenie a stratégia, bezpečnosť, obrana a krízový manažment.
Podieľal sa vyslaní prvého slovenského kozmonauta do vesmíru, pracoval ako člen Medzivládnej komisie pre obchodno-hospodársku, vedecko-technickú a kultúrnu spoluprácu medzi SR a RF v rokoch 1994 – 1998, kde sa odborne podieľal na znížení dlhu ZSSR/RF voči ČSFR/SR v oblasti dodávok zbraňových systémov, techniky, náhradných dielcov a výbavy pre Armádu SR/ OS SR. Skúsenosti získal aj ako člen dozornej rady a.s. DMD holding a ako člen Rady a komisie pre vedecko – technický rozvoj MO SR. Bol aj členom vedeckej rady Vojenskej fakulty VŠDS v Žiline.
Aktívne sa podieľal na riadení a spracovaní množstva koncepčných a realizačných dokumentov rezortu obrany, najmä v oblasti vyzbrojovania, vystrojovania, hospodárskych činností, hospodárskej mobilizácie a prípravy vzdelávania z otázok obrany a bezpečnosti.
V rokoch 1994 až 1998 aktívne pracoval ako člen redakčnej rady vojensko-odborného časopisu MO SR Vojenské obzory. Spracovával recenzie článkov a štúdií. Bol aj členom vedeckej rady Vojenskej fakulty VŠDS v Žiline. Je členom redakčnej rady vojensko-odborného časopisu Vojenské reflexie AOS generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.
Až do súčasnej doby spracováva a publikuje rôzne články, state, analýzy a komentáre k vojensko-politickej a vojensko-odbornej problematike, z ktorých časť bola publikovaná v slovenských denníkoch (PRAVDA, Hospodárske noviny), vojenských časopisoch (Vojenské obzory, Vojenské reflexie AOS) a internetových stránkach (napr. DespiteBorders, natoaktual.cz, euractiv.sk, Britské listy.cz, euroactual.sk, Klubu generálov SR, Zväzu vojakov SR a pod.).
Najdôležitejšie a najaktuálnejšie z nich poskytoval Hlavnému veliteľovi OS SR a prezidentovi SR, predsedovi a podpredsedom NR SR a výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR, predsedom vlád SR, ministerstvu obrany, Klubu generálov SR, Zväzu vojakov SR a vedeniu Akadémie OS SR.
Je členom Klubu generálov SR, vedúcim regionálnej skupiny SEVER KG SR, Zväzu vojakov SR od ich založenia a Spolku M. R. Štefánika od roku 2011.
Je ženatý s manželkou Dášou. Má tri dospelé dcéry Dagmar, Lujzu a Luciu a štyri vnúčatá, Martinka a Šarlotku, Tomáška a Markétku.
Býva v krajskom a známom vojenskom posádkovom meste Trenčín.
Súčasnosť:
Od 1. mája 2007 bol zamestnaný ako hlavný štátny radca na MO SR na sekcii obranného plánovania a manažmentu zdrojov a od 1. augusta 2007 do 31. júla 2010 pracoval ako štátny radca, obranný poradca MO SR na Stálej delegácii SR, sekcii obrany pri NATO v Bruseli na detašovanom pracovisku Stálom zastúpení SR pri EÚ, ako stála kontaktná osoba pre Európsku obrannú agentúru EÚ.
Od 1. augusta 2010 bol zaradený ako štátny radca na oddelenie infraštruktúry, sekcie majetku a infraštruktúry MO SR.
Od 1. apríla 2011 rozviazal štátnozamestnanecký pomer na MO SR.
Vyznamenania:
Za službu vlasti (1980), Za zásluhy o obranu vlasti (1985), Za zásluhy o Československú ľudovú armádu II. st. (1990), čes. Pamětní medaile Sdružení absolventů vojenských škol (2006), Pamätná medaila k 15. výročiu vzniku ozbrojených síl Slovenskej republiky (2008), pamätná medaila hurbanovských bojovníkov (2009), rus. Pamätná medaila k 65. výročiu bitky o Moskvu (2010), Sigillum magnum s krížom Rytier delostrelectva (2012), ukr. Pamätná medaila ŽUKOVA (2012), Pamätná medaila pri