* 19.05.1945
† 15.02.2017
Po skončení základnej deväťročnej školy sa stal žiakom Vojenskej školy J. Žižku z Trocnova v Moravskej Třebovej a následne od roku 1964 poslucháčom Vyššieho delostreleckého učilišťa (VDU) v Martine.
Štúdium zavŕšil k 1.8. 1967, keď bol prijatý za dôstojníka z povolania v hodnosti poručíka. Súčasne bol zaradený na funkciu veliteľa palebnej čaty 65.- výsadkového práporu v Prostejove.
Dňa 1.8. 1970 ho povýšili do hodnosti nadporučíka. V roku 1970 bol premiestnený do VDU v Martine na post veliteľa školskej čaty a od 1.5. 1974 vykonával funkciu zástupcu náčelníka školskej čaty a od 1.5. 1974 vykonával funkciu zástupcu náčelníka štábu výcvikového zabezpečovacieho pluku VDU.
V tom istom roku bol vyslaný na štúdium na Vojenskú delostreleckú akadémiu M.I. Kalinina v Leningrade (ZSSR), smer veliteľsko-štábny pozemného delostrelectva.
Počas štúdia ho 1.5. 1975 povýšili do hodnosti kapitána. Po absolvovaní akadémie roku 1978 bol premiestnený k 3. Delostreleckému pluku v Senici, kde postupne vykonával funkcie veliteľa delostreleckého oddielu (1978-1979), zástupcu veliteľa pluku (1979-1981) a veliteľa pluku (1981-1985).
Dňom 1.5. 1979 bol povýšený do hodnosti majora a 1.5. 1983 do hodnosti podplukovníka.
Od roku 1985 pôsobil na veliteľstve Východného vojenského okruhu (VVO) v Trenčíne ako zástupca veliteľa raketového vojska a delostrelectva VVO.
Dňa 1.5. 1985 ho povýšili na plukovníka.
V rokoch 1988-1989 absolvoval postgraduálne štúdium na Vojenskej akadémii A. Zápotockého v Brne, študijný odbor veliteľsko-štábny, špecializácia vševojskovo-operačná.
Po jeho absolvovaní v júli 1989 bol zaradený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu (gšt.).
Následne opäť vykonával funkciu veliteľa raketového vojska a delostrelectva VVO, od 1.1. 1992 náčelníka raketového vojska a delostrelectva VVV.
Od 1.1. 1993 pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde SR vo funkcii náčelníka raketového vojska a delostrelectva ASR v Trenčíne.
Na konci toho roka bol premiestnený na Ministerstvo obrany SR do Bratislavy a ustanovený za riaditeľa inšpekcie ministra obrany SR.
V roku 1997 absolvoval Vyšší akademický kurz v Marshallovovm európskom centre pre bezpečnostné štúdie so sídlom v Garmisch-Partenkirchene (NSR) a 30.5. toho roku ho prezident SR vymenoval do hodnosti generálmajora.
V rokoch1998-2002 pôsobil v Moskve ako pridelenec obrany SR v Ruskej federácii.
Dňom 31.3. 2003 bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.
Generálmajor Ing. Milan Podhoráni je ženatý a žije v Senici.
Je zakladajúcim členom Klubu generálov Slovenskej republiky od 27. apríla 2006.
Vyznamenania
Za službu vlasti – 1976, Za upevňovanie priateľstva v zbrani III. st. – 1981, Za ukreplenije bojevogo sodružestva – 182 (rus), Medaille der Waffenbrüderschaft in Silber – 1985, Za zásluhy o obranu vlasti – 1986, Za zásluhy o Československú ľudovú armádu II. st. – 1990, Pamätná medaile k 50. výročiu SNP – 1994, Pamätná medaile k 50. výročiu oslobodenia Slovenska a konca 2. svetovej vojny – 1955, Pamätná medaila ministra obrany SR I. st. – 1998, Medaila Milana Rastislava Štefánika II. st. – 1999, Medaila Milana Rastislava Štefánika I. st. – 2001, Za vernosť ozbrojeným silám SR – 2002, Pamätná medaile k 60. výročiu SNP, oslobodenia Slovenska a víťazstva nad fašizmom – 2004, Pamätná medaile ministra obrany SR k 60. výročiu skončenia 2. svetovej vojny – 2005, Medaľ Piotra Velikogo – 2006 (rus), Pamätná medaila k 15. Výročiu vzniku ozbrojených síl SR – 2008, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána III. st. – 2009 (KGSR),