V dvojtýždenníku SZPB Bojovník č. 2/2021, autor Štefan Horváth, OblV SZPB Banská Bystrica, bola zverejnená správa:
Ján Golian ako vlastenecky a antifašisticky zmýšľajúci vojak počas príprav a v priebehu SNP, ako aj svojím protiľudáckym a protinemeckým vystupovaním preukázal, že sa v záujme slobody vlasti nebojí predložiť ani najvyššiu osobnú obeť.
Bol piatok 26. januára 1906, keď sa v maďarskom meste Dombóvár manželom Rudolfovi a Gizele Golianovcom narodil syn Ján. Čoskoro sa presťahovali do Poľného Kesova, aby sa cez Mojmírovce nakoniec usadili v Trnovci nad Váhom. Profesionálnu cestu Ján Golian odštartoval štúdiom na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Pokračoval na Vysokej škole válečnej v Prahe, ktorej absolventi pôsobili vo vyšších veliteľských a štábnych funkciách. Kariéra ho roku 1938 zaviedla do Banskej Bystrice, kde sa stal príslušníkom štábu 10. divízie. Od roku 1939 slúžil v štábe Veliteľstva 1. divíznej oblasti v Trenčíne. Tu sa zapojil do ilegálnej činnosti, podieľal sa na organizovaní prechodu demokraticky zmýšľajúcich dôstojníkov do formujúcich sa jednotiek v zahraničí.
V roku 1943 Goliana vymenovali za náčelníka štábu Rýchlej divízie, kde sa stal svedkom narastajúcej nechuti slovenských vojakov bojovať za nemecké záujmy a nadviazal kontakty s partizánmi bojujúcimi v tyle nepriateľa. Po návrate z východného frontu ho ustanovili na post náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. To mu umožnilo rozvinúť konšpiračnú činnosť a vytvoriť okolo seba skupinu spoľahlivých dôstojníkov s antifašistickým zmýšľaním.
Keď sa na tajnej porade na jar roku 1944 zoznámil so závermi Vianočnej dohody a so zložením ilegálnej SNR, v súlade s inštrukciami exilovej vlády v Londýne súhlasil s prevzatím funkcie vojenského veliteľa Povstania. V príprave naň zohrala dôležitú úlohu schôdza politických predstaviteľov a Vojenského ústredia v Čremošnom v lete 1944. Keď sa však nekoordinovane zvyšovala aktivita partizánov, nemecké velenie a Tisova vláda sa rozhodli mocensky zakročiť.
Po Čatlošovom rozhlasovom prejave vo večerných hodinách 29. augusta Golian vydal rozkaz na vypuknutie ozbrojeného Povstania pod heslom Začnite s vysťahovaním! Prvého septembra sa stal veliteľom 1. česko-slovenskej armády na Slovensku, 5. septembra ho SNR povýšila do hodnosti brigádneho generála. Z rozhodnutia exilovej vlády sa veliteľom povstaleckej armády 7. októbra stal generál Rudolf Viest, Golian bol jeho zástupcom. Na pôde SNR predsedal operatívno-koordinačnému výboru, kde sa snažil zjednotiť spoločné úsilie s partizánskymi veliteľmi a predstaviteľmi spojeneckých vojenských misií. Jeho neoddiskutovateľnou zásluhou bolo, že povstalci bránili jadro SNP až do 27. októbra, keď po presune na Donovaly na základe Viestovho rozkazu prešli na partizánsky spôsob boja.
Oboch generálov zajali Nemci 3. novembra v Pohronskom Bukovci. Po výsluchoch v Banskej Bystrici, Bratislave a Berlíne sa ich stopa končí v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde ich nacisti zrejme popravili. Ján Golian bol o. i. in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. triedy, Čs. vojnovým krížom 1939, Radom republiky a Radom Ľudovíta Štúra I. triedy, ktorý mu v roku 1995 prepožičal vtedajší prezident Michal Kováč.
Na doplnenie:. Generál Ján Golian je čestným členom KG SR. Generál mal syna Ivana, ktorý sa narodil 9. augusta 1944, v októbri po potlačení povstania bol spolu s matkou prevezený letecky do ZSSR. Ivan mal 7 mesiacov, keď jeho otca nacisti popravili. Pred smrťou žil a pracoval v Prahe. Zomrel 25. júla 2019. . Obec Lapášske Ďarmoty neďaleko Nitry sa od roku 1948 na počesť generála nazýva „Golianovo“. V obci Trnovec nad Váhom bola za účasti KG SR gen. Golianovi odhalená pamätná tabuľa v roku 2019.
Klub generálov SR navštívil ako prvá vojenská delegácia dňa 19.11.2015, v roku 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny, pamätník Koncentračného tábora Flossenbűrg. Tejto návštevy a pietneho aktu sa zúčastnili i synovia padlých generálov, páni Borivoj Malár, Ivan Golian a pplk. Marcel Jurech, ktorí sa stretli vôbec po prvýkrát. Následne Klub generálov SR umiestnil na mieste popráv pamätnú tabuľu.
Flossenbürg je malá dedinka ležiaca v Bavorsku, neďaleko hraničného priechodu Rozvadov (Česká republika). Časť budovy, v ktorej sa nachádzajú cely č. 36,37 a 38, v ktorých boli väznení generáli, sa zachovala do dnešných dní. Zariadeniami KZ Flossenbürg v období rokov 1938 až 1945 prešlo až 100 000 väzňov 47 národností a z nich 30 000 tu našlo svoju smrť.